Klub 500 považuje návrh na zrušenie maximálnych vymeriavacích základov pre výpočet odvodov za škodlivý pre ekonomiku Slovenska.
Bratislava 22.8.2007, Klub 500 vníma problém s financovaním prvého piliera Sociálnej poisťovne avšak návrh, s ktorým prichádza na rokovanie Vlády Slovenskej republiky Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v návrhu novely Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení je riešením ktoré je kontraproduktívne a škodlivé pre ekonomiku Slovenska. Návrh trestá zamestnávateľov aj zamestnancov tým, že im zvyšuje odvody. Slovensko je pritom krajina, ktorá má podľa najnovšieho materiálu Európskej komisie piate najvyššie odvodové zaťaženie v EU.
Uvedené návrhy sú aj v rozpore s poslednými vyjadreniami Ministerstva hospodárstva, v ktorých deklaruje, že Slovensko má záujem prilákať investorov s vyššou pridanou hodnotou. Práve na túto skupinu investorov a ich zamestnancov má navrhované opatrenie negatívne dopady tým, že zásadným spôsobom zvyšuje náklady na pracovnú silu.
„Zrušenie maximálnych vymeriavacích základov by neúmerne zvýšilo už tak neúnosnú výšku odvodového zaťaženia na Slovensku, znížilo by konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, nakoľko by spôsobilo značný rast nákladov v podnikateľskej sfére a značný rast nákladov na pracovnú silu. Toto opatrenie by jednoznačne spôsobilo spomalenie tvorby nových pracovných miest,“ uviedol výkonný riaditeľ Klubu 500 Ing. Tibor Gregor.
Slovensko pritom už zďaleka nie je ani krajinou, ktorá má najnižšie daňové zaťaženie v rámci EU. V EU existuje sedem krajín, v ktorých je výška daňového zaťaženia pre právnické osoby nižšia, ako na Slovensku. Na strane druhej, celkové náklady na prácu (po započítaní odvodov zamestnanca a zamestnávateľa, a dane z príjmu fyzických osôb) sú na Slovensku vyššie, ako je priemer OECD. Ak teda chce byť Slovensko konkurencieschopnou ekonomikou, nemôže ísť cestou zvyšovania odvodového zaťaženia, ale naopak cestou jeho znižovania. Zvýšenie už tak vysokých odvodov by totiž poviedlo k zníženiu zamestnanosti a znížilo motiváciu pre vytváranie nových pracovných miest na Slovensku.
V tejto súvislosti dávame do pozornosti posledné návrhy z Bulharska, kde Vláda pripravuje od januára budúceho roku zníženie dane z príjmu fyzických osôb na 10% a zásadnú reformu v sociálnych systémoch a dôchodkovom poistení, čím sa Bulharsko stane najatraktívnejšou krajinou EU z hľadiska výšky daňového a odvodového zaťaženia (v Bulharsku je už platná 10% daň z príjmu právnických osôb). Práve týmto smerom by sa mala ekonomika Slovenska uberať, aby sme v budúcnosti neboli až 15. krajinou EU z hľadiska získaných priamych zahraničných investícií.
Neobstojí ani argument ministerstva, že je to v EU bežné. Vo svojej tohtoročnej správe OECD uvádza len 8 krajín, kde nemajú maximálne vymeriavacie základy. Až na Českú republiku (kde je ale mimo iné pripravený návrh na opätovné zavedenie maximálnych vymeriavacích základov) je vo všetkých ostatných krajinách omnoho nižšie odvodové zaťaženie ako na Slovensku. Slovensko by sa zrušením maximálnych vymeriavacích základov mohlo stať krajinou s najvyšším odvodovým zaťažením, bez obmedzenia ich stropom.
„Sme presvedčení, že novela tak ako je navrhnutá je navyše v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, nakoľko na jednej strane navrhuje zrušenie maximálnych vymeriavacích základov, na druhej strane však neruší strop pre výšku poskytovaných dávok. Toto považujeme za jednoznačnú diskrimináciu keď na jednej strane ministerstvo neohraničuje výšku platieb, ale na strane druhej ohraničuje výšku dávok. Maximálne vymeriavacie základy totiž v praxi odzrkadľujú maximálnu veľkosť dávky, ktoré občan obdrží v prípade dávky v nezamestnanosti, resp. dôchodku.“ dodal T. Gregor.
„Klub 500 je znepokojený predloženým návrhom, nakoľko tento sa v konečnom dôsledku negatívne dotkne zamestnancov aj zamestnávateľov. Toto opatrenie sa naopak nedotkne napríklad poslancov, nakoľko títo majú podstatnú časť svojho príjmu vyplácanú ako paušále náhrady, v dôsledku čoho by sa ich navrhované opatrenie nijakým spôsobom nedotklo, čo považujeme za nekorektné a neseriózne.“, uzavrel T. Gregor
Sme presvedčení, že hospodáreniu Sociálnej poisťovne a ekonomike Slovenska by naopak prospeli nasledovné riešenia:
1. Zvážiť zvýšenie dôchodkového veku. Priemer EU v dôchodkovom veku mužov je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie 64 rokov a žien 61 rokov, z čoho vyplýva, že pre konkurencieschopnosť ekonomiky tak malej ako je Slovensko (a pre bilanciu Sociálnej poisťovne zároveň) je nevyhnutnou cestou predĺženie dôchodkového veku minimálne na priemer EU. Pritom reálny priemerný odchod do dôchodku je na Slovensku štvrtý najnižší v rámci EU. (príloha č. 3)
2. Sme presvedčení, že Vláda by mala zverejniť dopady vyplácania dôchodkov silových zložiek a zmeniť systém jeho vyplácania. Vyplácanie dôchodkov silových zložiek je totiž diskrimináciou ostatných skupín dôchodcov. Vyplácanie dôchodkov silových zložiek je značným náporom na hospodárenie Sociálnej poisťovne pričom na túto skupinu neplatí Zákon o sociálnom poistení. Nevidíme racionálny dôvod, prečo na túto skupinu ( príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníkov a vojakov) sa neplatia odvody do Sociálnej poisťovne?
3. Klub 500 už dlhodobo upozorňuje na nevyhnutnosť zrušenia niektorých štátnych sviatkov z pohľadu udržateľnosti a rastu konkurencieschopnosti ekonomiky, nakoľko Slovensko má najviac štátnych sviatkov spomedzi okolitých krajín. Aj podľa analýzy Ministerstva kultúry, ako gestora za oblasť štátnych sviatkov z roku 2005, jeden štátny sviatok znamená pre ekonomiku výpadok v objeme cca 5mld. Sk. V tejto súvislosti sa pýtame, či je slovenská ekonomika tak bohatá, aby mohla zahadzovať takúto príležitosť na rast hrubého domáceho produktu?