Podnikatelia by privítali podrobnejšie vymedzenie lobingu
Klub 500 víta zákon o lobingu, ktorého návrh bol v utorok 31.mája predložený Vláde SR, pretože ho považuje za inštitúciu bežnú v demokratickom svete. Pre dôkladnú úpravu regulácie lobingu je však potrebné pripraviť rozsiahlejší materiál, ktorý by upravil samotný postup a konanie vo veci vykonávania lobingu. Zákon by mal podrobne vymedziť práva a povinnosti lobistu, metódy a formy jeho práce tak, aby ustanovenie zákona neboli zneužívané z dôvodu ich nejednoznačnosti. Terajší návrh, obsahujúci iba povinnosti, nemotivuje subjekty k tomu, aby sa stali lobistami. Informoval o tom výkonný riaditeľ Klubu 500 Mgr. Ing. Tibor Gregor.
„Oceňujeme prístup Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré akceptovalo väčšinu pripomienok podnikateľov. Niektoré však zatiaľ neboli zapracované. Je potrebné aby zákon obsahoval podrobný opis práv a povinností lobistu a preto je vhodnejšie upraviť celý systém legislatívneho procesu a vedenia pripomienkového konania zákonnou formou. Podnikatelia napríklad považujú za potrebné, aby zákon jasne stanovoval lehoty na pripomienkovanie zákonov, definoval spôsob vyhodnotenia pripomienkového konania, zverejňovanie, postup pri poslaneckých návrhoch a postup pri obecných nariadeniach“, vysvetlil T. Gregor.
Podľa neho by malo povinnosťou orgánov štátnej správy viesť v rámci pripomienkového konania riadny a prehľadný systém pripomienkového konania, ktorý bude prístupný na internete. ,,Už v roku 2003 sme boli svedkami prvého pokusu o úpravu lobingu. Bol pripravený Zákon o základných pravidlách legislatívneho procesu a o účasti fyzických osôb a právnických osôb pri príprave všeobecne záväzných právnych predpisov (zákon o účasti verejnosti v legislatívnom procese). Tento zákon bol podstatne kvalitnejšie prepracovaný, ako súčasný návrh zákona o lobingu, pretože obsahoval náležitosti, ktoré teraz pripomienkujeme ako chýbajúce“, konštatoval T. Gregor.
Ďalej poukázal na to, že súčasný systém vedenia pripomienkového konania v SR upravený len na úrovni nariadenia vlády, ktoré nemá záväznosť zákona. Preto je vhodnejšie upraviť celý systém legislatívneho procesu a vedenia pripomienkového konania zákonnou formou tak, ako tomu bolo v pokuse z roku 2003 (z hľadiska definícií, nie je v súčasnosti v žiadnom zákone vysvetlené, čo je napr. „schvaľovanie zákonov“, „príprava návrhov zákonov“, čo je veľmi dôležité najmä z pohľadu lobistu a definovania fázy, v ktorom je oprávnený vstupovať do legislatívneho procesu).
„V súčasnosti sa aj na úrovni EÚ vedie zvýšená diskusia o lobingu, jeho formách a regulácii. Lobing, tak ako je prezentovaný na Slovensku, je však len čiastkovým riešením, ktoré ako základ berie anglosaskú právnu úpravu – na úrovni EÚ totiž nie je predmetná oblasť legislatívne riešená. Považujeme za vhodné, aby sa zaviedla povinnosť orgánov štátnej správy viesť v rámci pripomienkového konania riadny a prehľadný systém pripomienkového konania, ktorý bude prístupný na internete. V tomto systéme je potom nutné uvádzať pripomienky jednotlivých subjektov, aj s ich vyhodnotením – zdôvodnením“, navrhol T.Gregor.
Poukázal aj na to, že v zákone nie sú pre lobistov žiadne práva (okrem vstupu do budovy NR SR –čo nie je v súčasnosti žiadny problém). Zákon v podobe, v akej je predložený nijak nemotivuje subjekty, aby sa stali lobistami, pretože tým nezískajú žiadne nové možnosti. Zákon im naopak ukladá samé povinnosti – zverejňovanie, správy o príjmoch a výdavkoch. V tomto smere podnikatelia našli spoločne s ministerstvom spravodlivosti aspoň čiastkové riešenie, ak by Legislatívne pravidlá Vlády (prípadne Zákon o lobingu), ukladal povinnosť automaticky viesť rozporové konanie s lobistom (t.j. osobné prerokovanie pripomienok lobistu).