Pripravovaný zákon, ktorý by mohol nepoctivých podnikateľov poslať aj za mreže, naráža na odpor zamestnávateľských a podnikateľských združení.
Tí poukazujú na to, že tzv. pravá trestnoprávna zodpovednosť firiem, ktorá by mala platiť od januára 2015, sa bude zneužívať v konkurenčnom boji. Možností zneužívania nového zákona je viacero. Od podávania podnetov proti konkurentom až po nasadenie záškodníka – zamestnanca u konkurenta, ktorý „zabezpečí“ spáchanie trestného činu.
Ministerstvo spravodlivosti pre hromadné námietky podnikateľov urobilo ústupok. Chystá sa celý zákon prehodnotiť. „Ministerstvo pristúpilo k analýze predovšetkým na základe zásadných pripomienok vznesených v medzirezortnom pripomienkovom konaní najmä zo strany zamestnávateľských zväzov. Tieto analýzy budú ďalším podkladom na rokovania,“ odkázala hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Alexandra Donevová.
Rezort spravodlivosti však samotné tresty meniť nechce. Po novom bude firme, ktorá napríklad kráti dane alebo ich štátu neodvádza, hroziť aj jej zrušenie. Súdy môžu poslať za mreže aj samotného podnikateľa, a to až na 12 rokov. Už počas predsúdneho konania nebude môcť podnikateľ nakladať so svojím majetkom, teda dávať napríklad návrhy na zmenu konateľa firmy alebo ju dať do likvidácie.
„Súhlasím s navrhovaným zákonom. Nech sa trestajú tí, ktorí podvodne podnikajú. Súhlasím aj potrestaním fyzickej osoby – podnikateľa, no len nech to nezneužíva konkurencia,“ hovorí Jozef Dušan Hric, predseda dozornej rady spoločnosti Tesla z Liptovského Hrádku.Nový zákon Slovensko prijať musí, nakoľko nás k tomu tlačia medzinárodné záväzky. Podľa Klubu 500, ktorý združuje najväčších podnikateľov na Slovensku, si však úradníci na rezorte spravodlivosti vyložili záväzky po svojom.
„Nemusíme vytvárať osobitný zákon, stačí zlepšiť činnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov,“ tvrdí výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Práve analýzu nečinnosti súdov by mal rezort spravodlivosti vypracovať do polovice júna. Vtedy by sa zákonom mala zaoberať vláda na svojom rokovaní. Problémom je, že doteraz súdy nevydali ani jeden právoplatný rozsudok, ktorý by firme za nezákonnú činnosť zhabal majetok alebo peňažnú hotovosť. To pritom u nás od roku 2010 umožňuje tzv. nepravá trestnoprávna zodpovednosť firiem.
„Na súdy neprišiel ani jeden návrh od orgánov činných v trestnom konaní, o ktorom by mohli rozhodnúť. Na základe právnej úpravy tzv. nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb nebolo vznesené žiadne obvinenie,“ povedala Donevová.
Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že v najbližšom čase by malo dôjsť k sérií školení sudcov a prokurátorov. Nespresnilo, ako by mali školenia vyzerať a v akom budú rozsahu. „Stíhanie právnických osôb je tak špecifická oblasť, že jednoduché skonštatovanie, že na konanie sa aplikujú ustanovenia Trestného poriadku považujeme za nedostatočné. Hmotnoprávna úprava trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb vyžaduje dôkladnú úpravu procesnoprávnych aspektov, ktorá v danom návrhu absentuje,“ konštatuje advokátka Erika Bodákova zo spoločnosti Accace Legal.
Rezort spravodlivosti má takisto pripraviť register trestov právnických osôb podobne, ako to teraz funguje pri fyzických osobách. Podnikateľ s takýmto záznamov si už nebude môcť do obchodného registra zaregistrovať firmu v rovnakom odvetví podnikania, v akom spáchal trestnoprávnu činnosť, za ktorú bol právoplatne odsúdený.
Súdy budú pri uložení trestu prihliadať na poľahčujúce okolnosti. Napríklad na to, aký by malo dopad samotné zrušenie firmy na zamestnanosť v regióne. „Súdy musia prihliadať aj na okolnosti, preto budú ukladať tresty s ohľadom aj na vplyv trestu na zamestnancov a obchodných partnerov odsúdených právnických osôb. Navrhovaný zákon zavádza napríklad trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku ako úplne novú formu trestania. Tento posun nasvedčuje, že v praxi nebude záujem na ukladaní likvidačných trestov pre podnikateľov, ak na to nebude dôvod, ako napríklad pri tzv. karuselových podvodoch,“ vysvetľuje Margaréta Sovová, advokátka a partnerka advokátskej kancelárie bnt attorneys–at–law.
Zároveň dodáva, že v susednej Českej republike, kde je podobný zákon účinný od roku 2012, sa obavy zo zneužívania trestnej zodpovednosti právnických osôb nepotvrdili. „Takéto konanie je za určitých okolností tiež trestným činom, preto nepredpokladáme zneužívanie navrhovaného zákona výrazným spôsobom,“ dodáva Sovová. V Česku bolo za dva roky trestne stíhaných 80 firiem. Obžalobu vzniesli tamojšie súdy zatiaľ v 31 prípadoch.