Zrovnoprávniť domácich a zahraničných investorov, regulovať cenotvorbu monopolov, vytvoriť podmienky na prijatie EURA od roku 2009 – výzvy od podnikateľov
Rok 2006 bol podľa Klubu 500 z pohľadu skvalitňovania podnikateľského prostredia pre Slovensko v zásade úspešný. Začiatok roka sa niesol v duchu dokončenia procesu strategickej privatizácie Slovenských elektrární ( SE ) talianskym ENELom. „Jeho praktické kroky nás ale zatiaľ nepresvedčili o tom, že bude schopný vyriešiť rýchlo a efektívne najväčší problém našej ekonomiky – nedostatok elektriny. Talianska spoločnosť totiž doteraz nepotvrdila dostavbu tretieho a štvrtého bloku Mochoviec“, podčiarkol predseda Klubu 500 Vladimír Soták.
Podľa neho podobne sa ukazuje, že oddelenie výroby od distribúcie elektriny nebolo najšťastnejším riešením. „Doteraz sa nevytvorilo reálne konkurenčné prostredie a tak SE, ako aj tri distribučné spoločnosti využívajú svoje dominantné postavenie a dávajú podnikom a firmám často likvidačné cenové ponuky,“ dodal V. Soták. Podobne je to aj s dodávkami zemného plynu, kde SPP má naďalej monopolné postavenie. Na trhu s pohonnými látkami sa to isté týka petrochemického koncernu Slovnaft, ktorý diktuje ceny palív na našom trhu.
Klub 500 mal zásadné výhrady voči snahe predchádzajúcej vlády vyčleniť súkromný sektor spod priamej formy pomoci z eurofondov, čo by bola jednoznačná diskriminácia podnikateľov na Slovensku, nakoľko naši konkurenti v iných krajinách EÚ túto možnosť majú.
Pozitívom je však napríklad rekordný ekonomický rast, a to aj v dôsledku prijatých a realizovaných reforiem, ktoré súčasná vláda v zásade zachováva. Rast je v súčasnosti jeden z najvyšších v krajinách celej Európskej únie, potešiteľná je aj klesajúca nezamestnanosť a na druhej strane rastúca zamestnanosť.
Klub 500 oceňuje systematický tlak novej vlády na energetické monopoly, ktorého výsledkom je, že sa dosiahlo iba minimálne zvýšenie cien energií pre domácnosti – plynu, elektriny a tepla -od začiatku roku 2007, hoci na druhej strane niektoré ponuky – najmä pre veľkoodberateľov energií – sú aj naďalej takmer likvidačné.
„Z nášho pohľadu je ale znepokojujúci trend neprimeraného posilňovania slovenskej koruny, ktorej úroveň v súčasnosti poškodzuje slovenských exportérov,“ zdôraznil V. Soták. Táto príliš silná úroveň meny je podľa neho aj dôsledkom pôsobenia špekulatívneho kapitálu na našom peňažnom trhu, ktorý sa sústreďuje najmä na krajiny strednej a východnej Európy v dôsledku slabnúceho amerického dolára.
Pred vládou a najmä pred centrálnou bankou je však vážna úloha znížiť infláciu, ktorá je naďalej vyššia, ako určujú Maastrichtské kritériá a ohrozuje to splnenie kľúčovej podmienky na prijatie EURA od januára 2009. Spoločná európska mena je z pohľadu podnikateľského prostredia jeden z hlavných prostriedkov stability spojenej s rastom ekonomiky a pre vládu aj jeden z hlavných cieľov na obdobie najbližších dvoch rokov . Dobrým predpokladom na splnenie tohto cieľa je prijatie štátneho rozpočtu na rok 2007, ktorý zaručuje naďalej trend rastu a rozvoja ekonomiky i plnenie Maastrichtských kritérií, predovšetkým schodku štátneho rozpočtu na požadovanej úrovni. Súčasne by ale vláda mala na budúce obdobie zvážiť zníženie odvodového zaťaženia, ktoré by v konečnom efekte pomohlo celému podnikateľskému prostrediu a v prípade pozitívneho vývoja verejných financií je tu navyše aj priestor na ďalšie zníženie priamych daní. Znížená 10 – percentná sadzba DPH, ktorá zatiaľ platí na lieky a zdravotnícky materiál, by sa mohla rozšíriť aj na iné oblasti, ktoré pomáhajú podnikateľskému prostrediu v oblasti nepriamych daní. Týka sa to najmä stavebníctva a cestovného ruchu, pre ktoré je súčasná 19-percentná sadzba DPH často likvidačná.
„Klub 500 tiež očakáva, že sa zrovnoprávni postavenie a podpora domácich a zahraničných investorov podľa ich reálneho prínosu pre slovenskú ekonomiku, tvorbu nových pracovných miest a pomoci rozvoju regiónom,“ pripomenul V. Soták. Pozornosť by sa mala tiež sústrediť na efektívne využitie približne 400 mld. Sk z eurofondov na roky 2007 – 2013, a to najmä v podobe kvalitnej prípravy projektov najmä na budovanie infraštruktúry a diaľničnej siete. Podobne by sa mala oveľa väčšia pozornosť venovať aj reálnej podpore znalostnej ekonomiky a informatizácii spoločnosti.
Prekážkou naďalej zostáva neustále sa meniaca legislatíva, s nedostatočnou prípravou, bez kvalitnej analýzy dopadov na podnikateľské prostredie, pretože absentujú dostatočné analytické kapacity ústredných orgánov štátnej správy. Výsledkom je častá novelizácia, nejednoznačnosť, rôzny výklad obsahu, komplikovanosť formulácií. K zlepšeniu podnikateľského prostredia by výrazne prispelo dokončenie liberalizácie trhu s plynom a elektrinou.
„Slovensko ešte potrebuje realizovať reformu školstva a predovšetkým radikálne znížiť regionálne rozdiely v oblasti hospodárstva a ekonomiky. Rozdielna miera životnej úrovne, príležitostí na zamestnanie, výšky priemernej mzdy a prístupu k vzdelaniu, sa musia riešiť ako jedna z priorít aj za pomoci štrukturálnych fondov EÚ“, uzavrel Vladimír Soták.