PODNIKATELIA VNÍMAJÚ NEGATÍVNE VYJADRENIA ODBORÁROV K ZÁKONNÍKU PRÁCE
Klub 500 so znepokojením sleduje účelové vyjadrenia odborových funkcionárov k požiadavkám zamestnávateľov na zmeny v Zákonníku práce. Požiadavky, ktoré vo svojich pripomienkach vzniesli zamestnávatelia vychádzajú z praktických skúseností. Z poznania praxe nám jednoznačne vyplýva, že zmeny ktoré požadujú odborári sú zamerané proti podnikateľskému prostrediu a budú do budúcnosti viesť k zhoršeniu podnikania a zníženiu zamestnanosti.
„Z minulosti máme veľmi zlú skúsenosť s pánom Machynom, ktorý napríklad v roku 2001verejne vyzýval ku štrajkom podľa nášho názoru nie z dôvodu zvýšenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov prípadne zlepšenia postavenia zamestnancov, ale s len cieľom posilniť postavenie odborov v spoločnostiach. Z našich skúseností totiž nepoznáme ani jeden prípad spoločnosti, ktorá sa stala prosperujúcou vďaka silnému postaveniu odborárskych predákov.“ uviedol predseda Klubu 500 Ing. Vladimír Soták.
„Sme veľmi prekvapení, že odborárski funkcionári nevyvíjali nesúhlasné aktivity v minulosti, pri opatreniach ktoré mali negatívny dopad na podnikateľské prostredie na Slovensku, ako napríklad odpredaj podielu v Slovenských elektrárňach, a.s. aj napriek tomu, že Klub 500 žiadal vedenie odborov o podporu.“ dodal V. Soták.
V tých oblastiach, kde sa jedná o zvýšenie kvality pracovného a životného prostredia chápeme snahu Vlády žiadať po zamestnávateľoch, aby týmto oblastiam venovali viac pozornosti. Otázka však znie, aký prínos bude mať pre zamestnancov právomoc odborov zasahovať do kompetencií manažmentov firiem bez akejkoľvek zodpovednosti? Aký bude mať pre zamestnancov prínos možnosť odborov zastaviť prácu v podniku? Alebo snáď neobmedzený vstup odborárskych funkcionárov, ktorí nemusia byť ani zamestnancami podniku a novela im umožňuje vstup na pracovisko a do priestorov podniku. Následky, v prípade úrazu takéhoto funkcionára, ktorý neprešiel školením o bezpečnosti a ochrane zdravia daného podniku, bude znášať kto? Odborárski funkcionár by mali vedieť, že za bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov (BOZP) zo zákona zodpovedá vedenie podniku. Preto môžeme zodpovedne vyhlásiť, že žiadny z členov Klubu 500 ako majiteľ spoločnosti neumožní vstup takýchto funkcionárov do svojho podniku, nakoľko by tým prevzal zodpovednosť za bezpečnosť a zdravie človeka, ktorý nemá potrebnú odbornú spôsobilosť (školenia o BOZP, a.t.ď.). Odborári nie sú tí, ktorý vytvárajú pracovné miesta. Odborári nerozširujú a nezvyšujú výrobu. Odborári nemusia hľadať odbyt na existujúcu produkciu podniku. Nie je preto žiadny logický dôvod na zvyšovanie ich právomocí a zásahov do fungovania podnikov. Zrejme žiadny občan našej republiky (a nielen našej), by neposkytol kľúče od svojho bytu niekomu, koho v živote nevidel, len na základe toho, žeby sa predstavil ako zástupca jeho jedného suseda v 72 bytovom paneláku.
„Privítali by sme, ak by zo strany odborárov viac vystupovali odborárski predáci z veľkých spoločností so svojimi praktickými skúsenosťami a nie funkcionári, ktorí aj minulosti postavenie v odboroch využívali vo svoj prospech. Preto by zodpovednosť za krajinu mala zostať v rukách Vlády Slovenskej republiky a nie v rukách odborárov.“, uzavrel V. Soták
Najväčšie výhrady Klubu 500:
Neodôvodnené posilňovanie odborov
· neobmedzený vstup zástupcov odborov do podnikov a na pracovisko zamestnávateľa bez dohody so zamestnávateľom
· umožnenie vstupu zástupcovi odborov do priestorov zamestnávateľa konajúceho v mene odborovej organizácie, v ktorej je organizovaný zamestnávateľov zamestnanec, napriek tomu, že tento zástupca nie je zamestnancom zamestnávateľa
· právo odborov nariadiť zastavenie práce v podniku
· popri spolupôsobení odborovej organizácie a zamestnaneckej rady sa neúmerne zvyšujú práva odborov na úkor zamestnaneckých rád
· poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy jednému zástupcovi zamestnancov ak zamestnávateľ zamestnáva nad 250 zamestnancov a na každých ďalších 750 zamestnancov ďalšiemu jednému členovi (príklad: na 4001 zamestnancov musí zamestnávateľ uvoľniť 6 zástupcov zamestnancov s náhradou mzdy)
Znemožňovanie flexibility pracovného trhu
· zamestnávateľ nemôže mzdové podmienky dohodnúť v kolektívnej zmluve ale len v pracovnej zmluve so zamestnancom
· pri pracovnom pomere na kratší pracovný čas je výpovedná doba neúmerne dlhá k dĺžke pracovného pomeru (navrhovaná zmena kratšieho pracovného času z 20 na 15 hodín týždenne a výpovedná doba z 15 na 30 dní)
· nie je v návrhu špecifikované, kto môže vydávať lekársky posudok
· pri riešení mzdových podmienok prideleného zamestnanca nie je zosúladená dĺžka jeho pôsobenia u dočasného zamestnávateľa s dĺžkou skúšobnej doby
· pri okamžitom skončení pracovného pomeru so zákonných dôvodov, nie je možné dodržať zákonom stanovenú lehotu doručenia výpovede zo strany zamestnávateľa, čo je v praxi často zneužívané zo strany zamestnanca
· príliš dlhá doba na prerokovanie výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zástupcov zamestnancov
· hromadné prepúšťanie nemôže byť posudzované fixným počtom prepúšťaných zamestnancov, ale percentuálne odstupňované podľa počtu zamestnancov, ktorých zamestnávateľ zamestnáva
· navrhované odstupné zamestnancovi vo výške desaťnásobku priemerného platu pri skončení pracovného pomeru pre nemožnosť vykonávania práce z dôvodov uvedených v § 76 ods. 2 môže pôsobiť likvidačne na menších zamestnávateľov
· pri neplatnom skončení pracovného pomeru môže zamestnanec podnikať kroky k predlžovaniu konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a s tým súvisiacou náhradou mzdy
· zamestnávateľ stráca, bez ohľadu na svoje podmienky a činnosť, možnosť úpravy pracovného času
· navrhované znenie upravujúce „Nepretržitý odpočinok v týždni“ značne skomplikuje zamestnávanie počas sezónnych prác
· navrhované znenie „Pracovnej pohotovosti“ značne zvýši náklady najmä v odvetviach, kde sa často využíva, keďže sa navrhuje pracovnú pohotovosť posudzovať ako pracovný čas, resp. prácu nadčas
· náklady na prehlbovanie kvalifikácie zamestnanca musia byť pre všetkých zamestnávateľov rovnaké – zosúladenie rovnosti podmienok podnikania
· aby mali význam dohody o pracovnej činnosti, treba zvýšiť časovú možnosť vykonávania takejto práce z 10 na 20 hodín
· v rámci dôležitých prekážok v práci, novela ZP navrhuje pri vyšetrení alebo ošetrení zamestnanca v zdravotníckom zariadení ako aj pri sprevádzaní rodinného príslušníka do takéhoto zariadenia, pracovné voľno s náhradou mzdy v trvaní 10, resp. 14 dní v kalendárnom roku; absolútne zneužiteľná možnosť zo strany zamestnanca