Podnikatelia považujú za problematické oznamovanie nelobistov
Vládou v stredu 15.júna odsúhlasený návrh zákona o lobingu, je potrebnou inštitúciou bežnou v demokratickom svete a preto ju podnikatelia vítajú. Samotný postup a konanie vo veci vykonávania lobingu, by si však vyžadoval podrobnejšie vymedzenie práv a povinností lobistov, metód a foriem ich práce tak, aby ustanovenia zákona neboli zneužívané z dôvodu ich nejednoznačnosti. Vládny návrh obsahujúci iba povinnosti však takmer nemotivuje subjekty k tomu, aby sa stali lobistami. Problematická je aj oznamovacia povinnosť nelobistov. Informoval o tom výkonný riaditeľ Klubu 500 Mgr. Ing. Tibor Gregor.
„Oznamovacia povinnosť vo vzťahu k „nelobistom“ je podľa nášho názoru právne nevykonateľná. Podľa prijatého návrhu zákona by každý podnikateľ, ktorý sa stretne s verejným činiteľom a diskutuje s ním na tému akýchkoľvek návrhov úprav zákonov, musel do piatich dní oznámiť kancelárii NR SR, že k takémuto stretnutiu došlo. Pred voľbami, keď politici obiehajú fabriky, absolvujú s podnikateľmi desiatky kontaktov, ktoré tento zákon považuje za lobing. Paradoxne však ukladá povinnosť o nich informovať podnikateľom.
Podnikatelia preto navrhujú, aby táto oznamovacia povinnosť bola zo zákona pre nelobistov vypustená“, navrhol T.Gregor.
Ďalej ocenil prístup Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré akceptovalo väčšinu pripomienok podnikateľov. Niektoré výhrady však neprešli. Klub 500 navrhuje aby zákon obsahoval podrobný opis práv a povinností lobistu a celý systém legislatívneho procesu a vedenia pripomienkového konania bol upravený zákonnou formou. Napríklad aby boli jasne stanovené lehoty na pripomienkovanie zákonov, definovaný spôsob vyhodnotenia pripomienkového konania, zverejňovanie, postup pri poslaneckých návrhoch,či postup pri obecných nariadeniach, vysvetlil T.Gregor.
Podľa neho by malo povinnosťou orgánov štátnej správy viesť v rámci pripomienkového konania riadny a prehľadný systém pripomienkového konania, ktorý by bol prístupný na internete. Ďalej poukázal na to, že súčasný systém vedenia pripomienkového konania v SR upravený len na úrovni nariadenia vlády, ktoré nemá záväznosť zákona. Preto je vhodnejšie upraviť celý systém legislatívneho procesu a vedenia pripomienkového konania zákonnou formou tak, ako tomu bolo v pokuse z roku 2003.