Klub 500 každoročne na konci kalendárneho roka, v čase bilancovania hospodárenia a dosiahnutých výsledkov hodnotí kroky politikov a vlády z pohľadu pozitívnych a negatívnych dopadov na podnikateľské prostredie.
„Ak chce byť Slovensko naďalej atraktívne pre investorov, bude nevyhnutné prijať opatrenia na neustále zlepšovanie podnikateľského prostredia, pričom veľkým pozitívom je zavedenie spoločnej európskej meny,“ uviedol predseda Klubu 500 Vladimír Soták.“
„V priebehu roka 2008 sme nezaznamenali systémové opatrenia, ktoré by mali zásadný pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie na Slovensku. Pozitívne však hodnotíme kroky slovenskej vlády a Národnej banky Slovenska, ktorými sme dokráčali na prah eurozóny a od 1.1.2009 so stanoveným konverzným kurzom na úrovni 30,126 SKK/EUR prijímame spoločnú menu Euro,“ povedal V. Soták.
Z pohľadu podnikateľa prináša zavedenie eura mnoho dôležitých výhod, ktoré zjednocujú európsky trh a zjednodušujú obchodovanie s jednotnou menou v eurozóne. Prijatie eura je nákladovo efektívnejšie a bezpečnejšie, nakoľko sa znižujú transakčné náklady a kurzové riziká. Zvyšuje sa tým aj možnosť investovania v rámci celej eurozóny bez rizika kolísajúcich výmenných kurzov. Okrem iného v súčasnosti vnímame výhody eura aj ako ochranného dáždnika v súvislosti s domácou menou a globálnou celosvetovou finančnou krízou.
Pre občanov Slovenska sa okrem iného zjednoduší cestovanie, pobyt a platenie za služby s jednotnou menou v rámci krajín eurozóny.
Ďalším pozitívom z pohľadu Klubu 500 je vládou schválený Zákon o odbornom vzdelávaní, od ktorého očakávame, že naštartuje v minulosti zničený systém odborného vzdelávania. Zákon prináša mimo iného aj väčšiu motiváciu pre zamestnávateľov vo väčšej miere investovať prostriedky do vzdelávania študentov, svojich potenciálnych budúcich zamestnancov a to aj tým, že náklady, ktoré vynakladajú na odborné vzdelávanie môžu byť daňovým výdavkom.
„Pozitívne vnímame aj komunikáciu vlády so sociálnymi partnermi v čase finančnej krízy a vytvorenie monitorovacieho výboru na monitorovanie jej dopadov, pričom výsledkom je vytvorenie balíčka opatrení na preklenutie obdobia finančnej krízy a snaha vlády o zabezpečenie získania zdrojov z finančného sektora (EXIM banka, SZRB a komerčné banky) pre podnikateľský sektor,“ zdôraznil V. Soták.
Prijatie podpory a vyčlenenie finančných prostriedkov pre aplikovaný výskum, ktorý môže zabezpečiť prepojenie vysokého školstva s praxou ako aj v súčasnej dobe prijatý klimaticko-energetický balíček , ktorým Európska Rada akceptovala návrh Slovenska na dodatočnú redistribúciu emisných kvót, vníma Klub 500 takisto veľmi pozitívne.
Medzi negatíva zaraďujeme meškajúce výzvy na čerpanie štrukturálnych fondov a nepripravenosť štátnej správy, ktoré môžu priniesť nevyčerpanie schválených prostriedkov.
„V rámci fondov EÚ negatívne vnímame vylúčenie veľkých podnikov z možnosti čerpania prostriedkov pre niektoré opatrenia. Už záver roku 2008 a dopady prebiehajúcej krízy poukazujú na to, že práve výpadok produkcie veľkého podniku znamená znefunkčnenie malých a stredných firiem ako dodávateľov alebo prevádzkovateľov obslužných činností pre veľký podnik,“ uviedol V. Soták.
Zákonom o starých environmentálnych záťažiach je veľmi zle nastavený systém odstraňovania prehreškov a škôd na životnom prostredí , nakoľko sa štát snaží o prenesenie svojej zodpovednosti (ako vlastník bývalých štátnych podnikov, ktoré environmentálne záťaže spôsobili) na súčasných vlastníkov podnikov. Noví vlastníci však tieto záťaže nespôsobili. Práve naopak, investovali nemalé prostriedky do zmiernenia znečisťovania životného prostredia (zníženie vypúšťaných emisií CO2, budovanie čističiek odpadových vôd, investície do moderných technológií, atď.)
V rámci energetiky, okrem iného, vníma Klub 500 dva problémy. Zlé nastavenie regulácie v energetike spôsobilo enormný nárast cien energií pre priemysel a veľký priemysel. Kým na jednej strane regulovaná cena pre domácnosti je na úrovni priemeru EÚ, tak cena ako elektriny tak aj plynu pre veľký priemysel je na Slovensku štvrtá najvyššia v rámci EÚ. Druhým negatívom je zavedenie poplatkov pre samovýrobcov elektriny. Pravidlá trhu s elektrinou zaviedli povinnosť platenia systémového poplatku aj za elektrinu, ktorú si podniky vyrábajú vo vlastných zariadeniach a na krytie vlastnej spotreby. Ide o poplatok, ktorý sa platí štátnej Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústave (SEPS) na krytie nákladov spojených s udržaním stability siete. Nie je však možné, aby sa na platení poplatku a krytí nákladov na udržanie stability siete podieľali aj výrobcovia, ktorí elektrinu vyrobenú vo vlastných zariadeniach nedodávajú do siete (čím by mohli spôsobovať výkyvy v jej stabilite) ale ju spotrebúvajú vo vlastných prevádzkach a zariadeniach.
OČAKÁVANIA PRE ROK 2009
Dovoľujeme si vyzvať celú slovenskú politickú scénu – vládu, koalíciu aj opozíciu, aby nielen verbálne ale aj konkrétnymi činmi dokázali, že prosperita Slovenska je pre nich na prvom mieste. Očakávame od politikov, že prestanú zneužívať finančnú krízu na politické ciele a budú riešiť štátnické veci a prijímať opatrenia pre čo najmenší dopad krízy na ekonomiku Slovenska. Politici majú jedinečnú a neopakovateľnú šancu prakticky ukázať svoj vzťah k Slovenskej republike a k jej obyvateľom.
Očakávame, že sa konečne prestanú robiť rozdiely medzi malými a strednými podnikmi (MSP) a veľkými podnikmi. Privítali by sme, keby sa rôzne opatrenia, zvýhodňovania a podmienky čerpania pomoci pre MSP riešili plošne, aby sa vytvorilo jednotné podnikateľské prostredie a nevytvárala sa tak pozitívna diskriminácia len pre jedného.
Očakávame, že sa podarí rozbehnúť oblasť výskumu a vývoja a začne sa realizácia projektov pre rozvoj aplikovaného výskumu, do ktorého sa bude môcť zapojiť aj podnikateľský sektor. Pokiaľ sa Slovensku podarí prepojiť vysoké školy s praxou, bude to pre našu krajinu najlepšia investícia do budúcnosti.
Očakávame, že aj štvrtá veľmoc pomôže Slovensku v ťažkých časoch, ktoré čakajú našu krajinu a jej občanov. Médiá by povzbudivými informáciami mohli zabrániť negatívnym senzáciám, ktoré prináša globálna finančná kríza. Veľký priestor sa totiž venuje informáciám o prepúšťaní zamestnancov v súvislosti s finančnou krízou, aj keď v mnohých prípadoch nejde o prepúšťanie len z dôvodu krízy. Je to bežný jav, keď firma s počtom niekoľko tisíc zamestnancov prepúšťa a prijíma zamestnancov počas celého roka. Dôvody sú rôzne, od sezónnosti niektorých činností, znižovanie nákladov, obmedzenie výroby až po zmenu podnikateľskej činnosti a nemusia mať žiadny súvis s prebiehajúcou krízou. Problémom je, že už pri prepustení 20 zamestnancov ide podľa Zákonníka práce o hromadné prepúšťanie, pričom takáto fluktuácia, či už záporná alebo kladná nie je výnimočná.