Médium: Rádio Slovensko, Datum 26. 09. 2016
Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Nižšie dane, to si môžu povedať podnikatelia, ktorí po rokovaní vlády a schválení nových zmien budú mať o percento nižšiu korporátnu daň. Aj živnostníci od nového roka zažijú zmeny. Paušálne náklady si budú môcť odpísať až do výšky 60%. Naopak, vláda zavádza dlho avizovanú daň z dividend, aj keď nie v takej výške, ako plánovala. A vyššie budú aj odvody pre regulované odvetvia. Kabinet zavádza aj nový odvod pre poisťovne. Pomôžu skutočne nižšie dane podnikateľom? Nemala by byť daň z dividend vyššia a nebudeme mať drahšie poistky? Čo by naopak vláda ešte mohla urobiť pre to, aby sa zlepšilo podnikateľské prostredie? Aj to sú otázky, ktoré dnes budem klásť svojim hosťom. V štúdiu už sedí Tibor Gregor z Klubu 500, vitajte.
Tibor GREGOR, Klub 500
——————–
Dobrý deň prajem.
Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
A spolu s ním bude dnes diskutovať Ľuboš Pavelka z Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave, vitajte.
Ľuboš PAVELKA, Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v BA
——————–
Dobrý deň prajem.
Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Od mikrofónu vás pozdravuje Zuzana Hanzelová. Páni, takže už sme vymenovali niekoľko tých zmien, ktoré teda platiť, ak ešte teda prejdú parlamentom samozrejme. Pán Gregor, poďme najprv k tým pozitívnym krokom. Čo vnímate najlepšie z tohto celého balíka pre podnikateľov?
Tibor GREGOR, Klub 500
——————–
Pani redaktorka, nedá sa vybrať jednotlivo, ktoré položky sa dajú hodnotiť pozitívne, ktoré sa dajú hodnotiť negatívne. Podnikatelia platia dane, platia odvody a každého podnikateľa zaujíma na konci dňa, koľko odvedie štátu na daniach a odvodoch po zrátaní alebo po výsledku hospodárenia. Pravda je taká, po týchto príjmoch, po týchto zmenách v daniach a odvodoch podnikatelia zaplatia štátu viacej, ako platili doteraz. Takže celkovo je potrebné povedať, že tieto zmeny neprispejú ku kvalite podnikateľského prostredia a z nášho pohľadu sú na škodu podnikateľského prostredia na Slovensku.
Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Pán Pavelka, vy to vidíte rovnako?
Ľuboš PAVELKA, Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v BA
——————–
Tak jednoznačne podnikatelia zaplatia viac. Otázne je ale samozrejme, ktorí podnikatelia zaplatia viac, pretože u živnostníkov, ktorým sa zvýšia paušály zo 40 na 60%, tak tam bude pomerne veľká úspora, hlavne u tých s pomerne nízkymi príjmami. Takisto fyzické osoby, ktoré sú majitelia firiem, sú spoločníci alebo akcionári akciových spoločností alebo podieľníci v sro-čkách a majú celkový zdaniteľný príjem do výšky 5-násobku priemernej mzdy, to je 51 tisíc eur ročne, tak tí na tom ušetria, pretože doteraz platili 14% zdravotné odvody z príjmov z dividend a teraz budú platiť namiesto 14% zdravotných odvodov 7% daň.
Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
K tomu sa presne môžeme teda aj dostať. Poďme teraz k tej dani z dividend. Keď to teda začal pán Pavelka, pôvodne teda mala ísť na 15%, nakoniec po tých koaličných dohodách je to len 7%. Táto daň býva v zahraničí naozaj bežná, pán Gregor. Prečo by podnikatelia nemali, podľa vás, zdaňovať dividendy?
Tibor GREGOR, Klub 500
——————–
Znovu nadviažem na to, čo som povedal na úvod. Je potrebné si povedať, aké je celkové daňovo-odvodové zaťaženie na Slovensku. Svetová banka spolu s /?/ urobila za tento rok také najnovšie vyhodnotenie a porovnávala celkovú daňovú sadzu v krajinách EÚ a Európskeho združenia voľného obchodu. Celková priemerná daňová sadzba v týchto krajinách je na úrovni 40,6% a Slovensko má celkovú daňovú sadzbu 51,2%. Za nami už je len Rakúsko, Belgicko, Francúzsko a Taliansko. Čiže bavme sa o tom, že do prostredia, kde Slovensko má viac ako 10% vyššie daňovo-odvodové zaťaženie oproti ostatným krajinám EÚ, zavádzame nové typy daní alebo zavádzame ďalšie dane a tým pádom zvyšujeme celkovo daňovo-odvodové zaťaženie. Aj keď môžeme polemizovať o tom, že sú to fyzické osoby a toto sú právnické osoby. Sú to prostriedky, ktoré na konci dňa sa odvedú do štátneho rozpočtu. Klub 500 ako taký nemá v princípe problém s daňou s dividend ako s daňovým nástrojom, ale máme problém s tým, že ho zavádzame tak, ako som povedal, do systému, kde už v súčasnosti je daňovo-odvodové zaťaženie jedno z najvyšších. Takže ak by sme sa bavili o tom a na stole bola komplexná reforma daní a odvodov na Slovensku a bavili by sme sa o tom, že sa priblížime k priemeru EÚ, kľudne, nie je problém, ak tento systém po takejto komplexnej reforme bude zahŕňať aj daň z dividend.
Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
V kuloároch sa rozpráva, že práve Klub 500 vyjednal, že to nebude nakoniec tých 14%, ale 7. Je to tak?
Tibor GREGOR, Klub 500
——————–
Neviem, kto vyjednal nakoniec, koľko bude. Je potrebné oceniť určite komunikáciu s predstaviteľmi koalície, nakoľko tá diskusia bola veľmi korektná a veľmi konštruktívna. Musíme si ale povedať ešte jednu súvislosť. Keď sa bavíme o znížení dane z príjmov právnických osôb, ktorú platia všetci podnikatelia na Slovensku, štát týmto spôsobom odpustí podnikateľom 140 miliónov eur. Ale 90% z týchto 140 miliónov eur odíde zo Slovenska na nezdanených dividendách zahraničných investorov. Na Slovensku zostane 14%, ktoré ušetria domáci podnikatelia. A na druhej strane, tým istým domácim podnikateľom, ktorí platia alebo ktorí ušetria jedno percento, zavedieme daň z dividend a zvýšime im daňové zaťaženie o 7%. Takže vláda na jednej strane ako keby vytvárala priestor, aby zahraniční investori, ktorí na Slovensku daň z dividend neplatia, vyviezli viac zo Slovenska von a domáci podnikatelia, ktorí sú na Slovensku, ktorí zamestnávajú na Slovensku, ktorí tu zostanú, lebo tu majú rodiny, nikdy proste sa v drvivej väčšine, sa nevysťahujú zo Slovenska a nebudú daňovníkmi v inej krajine, tak tých podnikateľov vláda trestá a trestá ich tým, že im de facto berie viacej.
Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Pán Pavelka, priemer dane z dividend v krajinách OECD je 28,5%. My teda zavádzame 7%, je to dosť? Je to málo? Je to veľa?
Ľuboš PAVELKA, Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v BA
——————–
Tú firemnú daň máme mierne nadpriemernú. To znamená, že je veľa krajín, ktoré majú dajme tomu 19%, otázne je, ako sa v tých krajinách dopracujú k tomu základu dane. V Českej republike napríklad zamestnávatelia nemôžu sociálne odvody zahŕňať do nákladov a musia ich platiť až zo zdaneného zisku. Tým pádom, keď Češi majú 19% a my máme 22 a ideme znížiť na 21, tak tých našich 21 je možno pre podnikateľov výhodnejších ako českých 19. Takže hrušky s jabĺčkami nejak spočítavať je veľmi ťažké. Ale celkovo daňovo-odvodové zaťaženie firiem vo vzťahu k zdaňovaniu ziskov. To znamená, je to korporátna daň, to znamená daň zo zisku firmy, plus daň z dividend. Doteraz to bolo 22% korporátna a 0% dividendy. To je celkovo 22. Po novom 21%, korporátna 7=, dividendy 28. Je to teda namiesto 22 28. Je to o 6% viac. Ale povedzme si tak, 28, ale zaplatia všetci. A doteraz čo majú hovoriť tí podnikatelia, tí majitelia, tí malí a strední podnikatelia, o ktorých toľko nariekame, že im štát málo pomáha, že by sme im mali viac pomáhať a tí doteraz platili 22 plus 14, 36%. A o tých tu nehovorí nikto, že vlastne tým sa to uľahčí. A teda by som povedal, tí zástupcovia tých veľkých podnikateľov skôr nariekajú nad tým, že 7% budú musieť zaplatiť zo zisku, keď doteraz neplatili žiadne dane z dividend, ale neuvedomujú si to, že tí bežní podnikatelia s príjmami do 51 tisíc euro ročne, teda zisk do výšky 51 tisíc eur, doteraz platili 14% zdravotné odvody. Čo znamená, že zrazu sa vyskytli alebo teda objavili názory rôznych ekonómov o tom, že je to nespravodlivé, že je nespravodlivé, aby tí, čo zarábajú do 51 tisíc eur platili 14% a druhí neplatili nič a teraz štát to menil. Ale to zmenil odkedy? Od roku 2004 toto platí a máme rok 2016 a hovoríme teda o zmenách, ktoré nastanú v roku 2017. Štát to ide zmeniť tak, aby všetci platili 7%, takže ja si nemyslím, že to je nespravodlivé zavedenie tej dane z dividend, otázna je jej výška. Sú krajiny, ktoré majú 5% daň z dividend, nižšiu nemá nikto, 5%. Sú krajiny, ktoré majú veľmi často 10, 15, 19, potom máme krajiny, ktoré majú enormne vysokú daň z dividend, napríklad Rakúsko 25% daň a podobne. Ale netreba to takto, by som povedal, s klapkami na očiach porovnávať, pretože treba zohľadniť aj iné skutočnosti, aká je firemná daň a čo tvorí základ dane, čo si môžu podnikatelia uplatniť do nákladov. Ja viem, čo napríklad je v Rakúsku alebo v Nemecku, tí podnikatelia si môžu oveľa viac uplatniť výdavkov do nákladov, ktoré si u nás uplatniť nemôžu. Takže čisto pozerať pragmaticky len na tie čísla, že koľko je to daňovo-odvodové zaťaženie u nás a či to je niekde o percento viac alebo menej, neni celkom dostatočne objektívne.
Tibor GREGOR, Klub 500
——————–
Prepáčte, ak môžem na to zareagovať. Celková daňová sadzba, o ktorej som hovoril. To znamená priemer EÚ 40,6%, na Slovensku 51,2%. Je to ukazovateľ, ktorý zohľadňuje práve aj tieto veci, o ktorých hovoríte vy. Tento vzorec je vypočítavaný na základe konkrétneho príkladu jednej spoločnosti vo všetkých krajinách EÚ, akým spôsobom robí svoje účtovníctvo, čo si dá do nákladov a koľko jej zostane na konci, čiže to je absolútne objektívny ukazovateľ, ktorý hovorí o tom, že máme vyššie daňovo-odvodové zaťaženie, ako v krajinách, ostatných krajinách Európskej únie.
Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Pán Gregor, Vladimír Baláž zo Slovenskej akadémie vied, ekonóm, vypočítal v jednom z článkov o celých týchto daňových zmenách, konkrétne, že ten, čo si vyplatí dividendy z tých 50 tisíc eur, dnes zaplatí daň 7200 a takú istú daň zaplatí aj ten, čo si vyplatil jeden milión eur na dividendách, podľa tých súčasných ako keby pravidiel. Toto naozaj neznie spravodlivo.
Tibor GREGOR, Klub 500
——————–
Takto. Bavíme sa o tom, nie je pravdou, že by sme nekričali na zodvodnenie dividend. To znamená na 14% odvod, ktorý v súčasnosti platíme. Klub 500 veľmi intenzívne protestoval proti zavedeniu odvodov z podielov na zisku, ktoré boli zavedené. Je to nesystémový krok a nemá vo svete obdobu. Samotná strana, ktorá to navrhovala a ktorá to prijala aj vo včerajšej televíznej diskusii uznala, že to bola chyba. Takže nie je to systémový krok a Slovensko k nemu nemalo pristúpiť.
Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
A ponovom Vladimír Baláž vypočítal, že to bude 3600 verzus 70 tisíc, ak budú platiť tieto nové pravidlá. Čiže znie to spravodlivo.
Tibor GREGOR, Klub 500
——————–
Takto, znelo by to spravodlivo, keby celkové daňovo-odvodové zaťaženie na Slovensku nebolo 51,2%, ale bolo 40,6% a naša ekonomika by bola porovnateľná, čo sa týka daňovo-odvodového zaťaženia s ostatnými krajinami EÚ.
Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Chcete ste zareagovať, pán Pavelka.
Ľuboš PAVELKA, Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v BA
——————–
To daňovo-odvodové zaťaženie je veľmi často perforované a kritizované, že na Slovensku je vysoké. Len musíme si uvedomiť jednu vec, pri tom percentuálnom vyjadrení daňovo-odvodového zaťaženia musíme vychádzať do úvahy, aké máme náklady na pracovnú silu. Pokiaľ máme nízke mzdy, tak tie percentá musia byť vyššie ako v tých najvyspelejších krajinách alebo ako v tých vyspelých krajinách, z jedného dôvodu, že musíme z niečoho financovať verejné zdravotníctvo a sociálny systém. To znamená, že percento je veľmi krehká veličina na to, aby sme porovnávali. V účtovníctve sa vyjadruje suma v eurách a bavme sa radšej o celkovej cene práce. A pokiaľ celková cena práce u nás aj s tými odvodmi zamestnávateľa, ktoré sú veľmi vysoké, 35,2% sú naozaj veľmi vysoké odvody zamestnávateľa. Z každého eura, ktoré vyplatí zamestnancov v hrubej mzde, ale celková cena práce už aj s týmito odvodmi predstavuje momentálne 10,20 eur na odpracovanú hodinu. A toto je jedna tretina z toho, čo je v tých vyspelých štátoch EÚ a z toho dôvodu ich percentá môžu byť nižšie. Oni sú môžu dovoliť nižšie percentá, pretože oni pri tých nižších percentách vyberú do tých verejných financií celkovo oveľa viac ako my pri tých vysokých percentách.
Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Dobre páni, dividendy neni jediná téma, aj keď rozhodne je zaujímavá. Poďme teda na nové pravidlá pre živnostníkov. Tam sa zvyšuje ten strop zo 40% paušálnych výdavkov na 60 a ten limit bude až 20 tisíc eur. Pán Gregor, vítate to? Pomôže to živnostníkom? Hlavne teda asi tým malým, ktorí sú uplatňujú tie paušálne výdavky.
Tibor GREGOR, Klub 500
——————–
Pomôže to malým, pomôže to aj tým, ktorí zarábajú viacej v prepočtoch, to znamená aj tí vyššie príjmoví živnostníci. Na druhej strane je si ale potrebné, znovu sa vrátim možno k tej predchádzajúcej debate. Keď porovnáme daňové a odvodové zaťaženie živnostníkov, aj v súčasnosti, aj podľa navrhovaného systému, tak zamestnanci sú najvyššie odvodovo zaťaženou skupinou pracujúcich. To znamená, že bola by na čase a myslím, že je najvyšší čas na to, aby sme sa začali baviť nie o pravidlách pre jednotlivé skupiny dohodárov, živnostníkov, ale aby sme sa bavili o odvodovom systéme a o reforme odvodového systému ako celku. Lebo ako k tomu príde zamestnanec, ktorý chodí do práce a má ďaleko vyššie odvodové zaťaženie, platí ďaleko vyššie odvody ako platí možno živnostník v porovnateľných príjmoch. Samozrejme vnímam rozdiely v postavení zamestnanca a v postavení živnostníka, vnímam všetky rozdiely, ktoré súvisia s jeho zodpovednosťou sám za seba a s povinnosťami, ktoré má. Ale je si potrebné pozrieť aj na to, koľko odvodov zaplatí živnostník, po novom zaplatí ešte menej a koľko odvodov platia zamestnanci.
Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Pán Pavelka.
Ľuboš PAVELKA, Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v BA
——————–
Myslím, že v tomto sa jednoznačne zhodujem so spolurečníkom. Ešte jedno by som k tomu dodal, že štát na Slovensku sa pomerne málo stará o to, že prostredníctvom daní a odvodov sa dajú riešiť aj sociálne veci a to zvýhodnenie, ktoré napríklad sa týka viac, by som povedal, viacdetných domácností, kde rodičia alebo minimálne jeden rodič pracuje a dosahuje pracovný príjem, je u nás na veľmi nízkej úrovni a v mnohých krajinách podporujú práve aj ochotu rodín alebo záujem rodín mať viac detí tým, že pri druhom a ďalšom dieťati zvyšujú daňové úľavy. Veď u nás tie daňové úľavy sú veľmi nízke. To znamená, že ten zamestnanec zaplatí 13,4% na odvodoch plus 19% daň z príjmu po odpočítaní nezdaniteľného minima, to je 3800 euro ročne, ale to je málo. A tá úľava daňová je veľmi nízka a naozaj by sa štát mal zamyslieť nad tým, že minimálne od druhého a ďalšieho dieťaťa u tých pracovných príjmov by mal poskytovať vyššie daňové úľavy zamestnancom a ďalšia vec je aj znovu vzkriesiť do platnosti takzvanú zamestnaneckú prémiu.
Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Vráťme sa ešte na chvíľku k tým živnostníkom. Živnostenský zväz v reakcii hovoril, že teda väčšina živnostníkov si paušálne výdavky aj tak neuplatňuje. Pán Gregor, čo by bolo dobré ešte pre živnostníkov teda urobiť, aby sme ich viac podporovali, okrem tohto?
Tibor GREGOR, Klub 500
——————–
Veď otázka je taká veľmi diskutabilná téma, viac podporovať, menej podporovať. Je potrebné vytvoriť prostredie na Slovensku také, aby sa oplatilo na Slovensku podnikať, aby štát zjednodušoval systém. To znamená, aby sa legislatíva napríklad nemenila 4-krát do roka, ako je to v oblasti daní z príjmov právnických osôb napríklad, kde len od roku 2004 sme mali 50 noviel tohto zákona. To znamená…
Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Je ťažké sa v tom orientovať, predpokladám.
Tibor GREGOR, Klub 500
——————–
Je absolútne ťažké sa v tom orientovať a toto je tiež jedna z vecí, ktorú živnostníci, s ktorou musia bojovať, proste ktorú je veľmi ťažko pre človeka, ktorý sa stará sám o seba, stará sa o svoje zákazky, tak aby mal ešte priestor na to, aby sledoval legislatívu a na druhej strane finančne náročné pre neho, až teda neufinancovateľné, aby si platil možno daňových poradcov. Takže určite treba vytvoriť prostredie, ktoré bude motivačné a to prostredie vychádza aj zo stability daňového, odvodového systému, aby dane a odvody, ktoré platia všetky skupiny, tak zamestnancov, tak dohodárov, ako aj živnostníkov, aby nepatrili medzi najvyššie v rámci krajín EÚ.
Ľuboš PAVELKA, Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v BA
——————–
Slovenskí živnostníci samozrejme oceňujú to, že sa zvyšujú tieto paušály zo 40 na 60%, ale problémom živnostníkov je aj to, že ich príjem je maximálne nestabilný. Osciluje, pohybuje sa, raz je veľmi nízky alebo skoro nulový. Napríklad medzi živnostníkov patria umelci v slobodnom povolaní. Ich príjem je maximálne nestabilný. Niektoré vytvorené dielo predá z času na čas, ale odvody musí platiť, väčšinou daň z príjmu mu ani nevyjde, ale tie odvody musí platiť, či sa mu to chce alebo nechce, každý mesiac. Keď chce, aby v budúcnosti dostával dôchodok, tak si platí minimálne odvody, aj trebárs dobrovoľné ako dôchodkové zabezpečenie do budúcna. A vieme, že tu máme ešte jedného Čierneho Petra v celom tom daňovo-odvodovom systéme, že neexistuje pri sociálnych odvodoch ročné zúčtovanie. Toto spôsobuje živnostníkom velikánske problémy. Stačí, aby ten živnostníkov jednorázovo dosiahol nejaký vyšší príjem, trebárs ten umelec v slobodnom povolaní, zrazu mu vyskočí veľký základ pre odvody na nasledujúce obdobie a on v tom nasledujúcom období už tie príjmy nedosiahne.
Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Toto vláda dlhodobo plánuje, nevieme, kde to stojí, samozrejme môžeme sa tomu povenovať. Ale poďme teda ešte k ďalším bodom, lebo času je málo a tém veľa. Čiže ďalším bodom sú aj odvody pre regulované odvetvia, tie majú byť väčšie. Ide o správny princíp, pán Gregor? Vítate toto, lebo predsa len človek, to sa týka vecí, ktoré si človek v podstate musí objednať a kúpiť ako telekomunikačné služby a elektrina. Čiže je toto správne?
Tibor GREGOR, Klub 500
——————–
Všetky tie odvody, ktoré štát, osobitné odvody a osobitné dane, ktoré sa zavádzajú, tak na konci dňa zaplatí spotrebiteľ a odberateľ. Ak sa bavíme napríklad o odvetví energetiky, tak z nášho pohľadu nie je potrebné pristupovať k zavádzaniu osobitných daní a osobitných odvodov, nakoľko štát má regulátora, kde v princípe regulátor musí regulovať tak výšku oprávnených nákladov, to znamená, čo si môže daný regulovaný subjekt do nákladov dať a takisto reguluje výšku primeraného zisku. Takže v tomto prípade neobstojí argumentácia, že napríklad tento energetický sektor má príliš vysoké zisky, nakoľko ich nastavuje regulátor. To znamená, ak štát tvrdí, že má príliš veľké zisky, nie je problém zo strany regulátora nastaviť podmienky také, aby ten primeraný zisk a jeho miera bola nižšia. Celkovo tak, ako som povedal, ten systém aj zavádzaním týchto osobitných daní, osobitných odvodov, sa stáva neprehľadný a sa stáva príliš komplikovaný. Tak stanovisko pri prezentácii celkovej daňovej sadzby, o ktorej som hovoril, stanovisko tak Svetovej banky ako aj /?/ bolo teda jedno z odporúčaní pre Slovenskú republiku, že ak chce Slovensko dosiahnuť zlepšenie celkovej svojej daňovej známky, tak to nazval, mali by pristúpiť, mala byť SR pristúpiť k zníženiu daňového a odvodového zaťaženia práce a k zjednodušeniu daňového systému, vrátane štruktúry daňových sadzieb. To znamená o tom, aby systém bol jednoduchý, prehľadný, aby bol motivačný aj pre investorov, ktorí na Slovensko prichádzajú, aj investorov, ktorí sa rozhodujú, či investovať na Slovensku alebo v iných krajinách EÚ.
Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Pán Pavelka, na druhej strane vláda pôvodne hovorila, že tento odvod má byť len dočasné opatrenie, nakoniec sa v podstate ešte rozširuje. Je to dobrý nápad?
Ľuboš PAVELKA, Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v BA
——————–
Povedzme si jednu vec. Podnikanie v tomto regulovanom odvetví je vždy ohraničené tým, že sa nejedná o absolútne voľnú súťaž, ako je bežne v podnikateľskom prostredí ako takom. To je jeden dôvod, prečo to vláda zavádza. Druhý dôvod je ten a o tom sa ale vôbec nehovorí, že čoraz v širšom meradle tieto regulované odvetvia sa dostávajú do rúk, do vlastníckej štruktúry nadnárodných spoločností alebo minimálne finančných žralokov, povedzme si to takto, ktorí vedia cez rôzne kreatívne účtovníctvo a cez rôznu účtovnú kozmetiku urobiť ten daňový základ taký, ako potrebujú a vedia si to vyargumentovať aj vo vzťahu k regulátorovi, ktorý nestačí reagovať na to všetko, čo im poriadia ich nadnárodní renomovaní daňoví poradcovia. To znamená, že tento systém, že kupujeme si energie a kupujeme si služby a nemáme až tak príliš na výber, hlavne pokiaľ sa jedná o dodávky vody, ešte u elektriny dajme tomu áno, aj u plynu si môžeme dneska vybrať ako individuálne osoby, u koho tú energiu kúpime. Ale keďže tuna to odvetvie je regulované a ten regulátor nemusí obsiahnuť, by som povedal, zabetónovať tie náklady alebo povedať, že tieto náklady v tejto spoločnosti sú neopodstatnené. Vo všeobecnosti sa tomu hovorí odborne dobývanie renty. A to dobývanie renty znamená generovanie ziskov v takých segmentoch, kde spotrebiteľ musí prísť. Jedná sa o vodu, plyn, elektrickú energiu a tak ďalej.
Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Máme posledné 3 minútky, ešte sa musíme dostať aj k tomu poisťovníctvu. Veľmi krátko.
Tibor GREGOR, Klub 500
——————–
Veľmi krátko. Podľa môjho názoru neobstojí argumentácia, že regulátor na to nestačí. Regulátor je od toho, aby reguloval. Keď stačí regulátor na to v Nemecku, nie je dôvod na to, aby nestačil na Slovensku. Skutočnosť je taká, že koncoví odberatelia na Slovensku, priemyselní veľkí odberatelia na Slovensku majú cenu energie o 40% vyššiu, ako napríklad koncoví odberatelia v Nemecku. Oproti Česku je to o 25%. Takže tie ceny, ktoré platíme na Slovensku, sú príliš vysoké.
Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Poďme teda ešte k tým poisťovniam rýchlo. Máme veľmi málo času. Novinkou teda je aj osobitný 8% odvod pre poisťovne. Minister Kažimír povedal, že celé to obdobie krízy si poisťovne užívali v závetrí, to bola teda citácia, bez toho, aby si ich niekto všímal. Je takýto odvod na mieste, pán Pavelka?
Ľuboš PAVELKA, Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v BA
——————–
Tento odvod neni na mieste, lebo tých 8% jednoznačne sa premietne do cien poistného a hlavne takého poistného, ktoré sa každý rok upravuje. To znamená od zákonného poistenia motorových vozidiel, cez poistenie priemyselných rizík, cestovné poistenie a podobne. Jednoznačne sa to premietne do poistného a opodstatnené to nie je. Skôr by bolo opodstatnené, že z každej poistky štát vyberie jedno percento, bez ohľadu na to, či sa jedná o životné poistenie alebo neživotné poistenie a nie, že neživotného poistenia, vzhľadom na tie skutočnosti, ktoré ste povedali, nastolí 8% sadzbu.
Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Posledná otázka, ktorú som chcela, aby odznela, máme 2 minútky. Minister Kažimír hovorí, že zo všetkých, z celého tohto balíka, do konca volebného obdobia získajú do štátnej kasy miliardu eur. Je nepochybne dôležité diskutovať aj o tom, kam teda túto miliardu dať, čomu pomôcť vlastne. Takže pán Gregor, keď už teda tie odvody sú a tie dane sú, kde by ste chceli vidieť, aby sa tá miliarda použila?
Tibor GREGOR, Klub 500
——————–
Takto, ja by som skôr chcieť vidieť diskusiu o tom, kam smerujú výdavky štátneho rozpočtu.
Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Už máme teraz tú miliardu, tak skúste mi odpovedať na otázku.
Tibor GREGOR, Klub 500
——————–
My nemusíme mať túto miliardu, my nemusíme pristupovať k zvýšeniu dane a odvodov a nemusíme vyberať viacej.
Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Ale to už sa deje, čiže skúste odpovedať na moju otázku.
Tibor GREGOR, Klub 500
——————–
Ak dovolíte, za minulý rok štát vybral na daniach viac o 1,3 miliardy eur viac ako plánoval. Takže sa pýtame, 1,3 miliardy, ktorú má štát viacej, s ktorou neplánoval, plánuje vybrať viacej. Pýtame sa prečo? A my chceme vidieť na druhej strane, že aj štát pristupuje zodpovedne ku svojim výdavkom a štát bude prehodnocovať každé jedno euro, ktoré vydá na zdravotníctvo, na školstvo a na verejné služby tak, aby ten, kto platí dane a odvody, aby videl, za čo platí. Aby videl, za akú kvalitu služieb platí.
Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Čiže aby sa neplytvalo, jedným slovom.
Tibor GREGOR, Klub 500
——————–
Aby sa neplytvalo, aby sa zlepšovali služby štátu.
Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Pán Pavelka, tá istá otázka, lebo pán Gregor sa trochu vyhol tej otázke. Čiže kam by tá miliarda ideálne mala ísť?
Ľuboš PAVELKA, Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v BA
——————–
Tak tá miliarda by mala ísť jednak aj na sociálny štát, lebo keď to dáte ľuďom, ktorí sú nízkopríjmoví alebo strednepríjmoví, tak tie peniaze minú do spotreby a tá spotreba znamená vyšší dopyt, vytváranie nových pracovných miest a podobne. O tom myslím, že vieme všetci. Len treba si uvedomiť jednu vec. Či sa nám to páči alebo nepáči, my ročne dávame na platbu úrokov 1,4 miliárd eur. To znamená, peniaze, ktoré odchádzajú von za nič. To znamená, štát ich musí vybrať alebo sa musí zadĺžiť na to, aby zaplatil veriteľom, ktorí si kúpili naše štátne dlhopisy, aby im zaplatil úroky z toho nášho slovenského 42-miliardového dlhu.
Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Čas sme páni naplnili, bola to zaujímavá diskusia, ďakujem, že ste prišli. V štúdiu bol dnes Tibor Gregor z Klubu 500.
Tibor GREGOR, Klub 500
——————–
Ďakujem, pekný deň.
Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka
——————–
Spolu s ním diskutoval aj Ľuboš Pavelka z Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. Ďakujem, že ste prišli.
Ľuboš PAVELKA, Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v BA
——————–
Dovidenia, ďakujem.
Zuzana HANZELOVÁ, moderátorka