Klub 500 považuje za nevyhnutné riešiť otázku starých environmentálnych záťaží, no tam, kde je za environmentálne záťaže zodpovedný štát, musí štát aj konať. Je nemysliteľné, aby štát niekomu siahal na majetok a dával mu povinnosť znášať náklady za niečo, čo nespôsobil. Združenie najväčších slovenských zamestnávateľov preto žiada ministra životného prostredia, ktorý trvá na prijatí novely zákona o envirozáťažiach, aby upustil od osobnej nevraživosti a od podnikateľom si nevynucoval náklady na sanáciu záťaží starých aj sto rokov. Klub 500 zároveň oceňuje postoj hlavy štátu, ktorá vetovala spornú novelu pre znaky protiústavnosti. Klub 500 je však pripravený zapojiť sa do diskusie o odstraňovaní envirozáťaží a pomôcť hľadať riešenia, ktoré budú optimálne pre majiteľov znečistených areálov, občanov i pre štát.
Krátko po tom, ako prezidentka SR vetovala zákon o environmentálnych záťažiach, minister životného prostredia vyhlásil, že sa bude snažiť o to, aby parlament veto prezidentky prelomil. Zákon hovorí o tom, že štát vyčistí územia, na ktorých sa nachádza stará záťaž, no od vlastníka areálu bude žiadať refundáciu – buď peniaze za zhodnotenie pozemku, alebo jeho založenie na 30 rokov v prospech štátu. A to aj napriek tomu, že vlastník pozemku envirozáťaž nespôsobil. Podľa Klubu 500 takéto riešenie silno koliduje s Ústavou SR, je v príkrom rozpore s ústavným princípom právneho štátu, s ústavnou povinnosťou štátu ochraňovať a podporovať hospodársku súťaž a predstavuje nedovolený zásah do vlastníckeho práva. „Žiadame ministra životného prostredia, aby do zákona nevnášal osobnú nevraživosť voči niektorým podnikateľom, ktorí sprivatizovali podniky, ktoré boli na pokraji krachu a aby im nevnucoval náklady na staré environmentálne záťaže aj spred 100 rokov. Nie je to fér. Zdôrazňujeme, že ani rok 1989 tu nebol o tom, aby sme tu mali neférové konania. Zároveň si dovolíme dať pánovi ministrovi do pozornosti východiská daňovej reformy od ministra financií , kde je jasne ukázané, aké je postavenie zamestnancov a kto drží túto krajinu. Bez priemyslu, priemyselných podnikov a ich zamestnancov táto krajina fungovať nebude. Nebudú ani prostriedky, ktoré Envrirorezort rozdeľuje,“ zdôrazňuje predseda Klubu 500 Vladimír Soták.
Takmer všetky z areálov podnikov boli v čase, keď znečistenie vzniklo, v rukách štátu. Ide o staré záťaže ako pozostatky zo 60. až 80. rokov minulého storočia, dokonca aj staršie. Keď sa týchto lokalít v rámci privatizácie ujali noví majitelia, neboli určení ako povinné osoby. Podľa združenia najväčších slovenských zamestnávateľov je teda neprijateľné, aby boli spätne nútení podieľať sa majetkovo na ich likvidácii. „Ustanovenia týkajúce sa refundácie môžu zároveň zasiahnuť do práva na podnikanie a vytvoriť diskriminačné prostredie bez rešpektovania potreby rovnakých podmienok v podnikaní vo fungujúcom trhovom hospodárstve,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
Klub 500 sa stotožňuje s postojom hlavy štátu, ktorá vetovala spornú novelu pre znaky protiústavnosti a preto, že k zákonu chýbala odborná diskusia. Klub 500 však v žiadnom prípade nespochybňuje potrebu riešiť problematiku starých environmentálnych záťaží. Pri financovaní ich sanácie by sa však Slovensko mohlo inšpirovať príkladmi dobrej praxe zo zahraničia. Združenie najväčších zamestnávateľov je pripravené zapojiť sa do diskusie k tejto téme a pomôcť hľadať riešenia, ktoré budú optimálne pre majiteľov znečistených areálov, občanov i pre štát.