denník: Hospodárske noviny, dátum: 13.03.2015
V kľúčovom zákone vidia firmy lobing
Dlhoočakávané duálne vzdelávanie podľa časti zamestnávateľov ešte zhorší súčasnú situáciu v odbornom školstve.
Takmer tri roky pripravoval Smer zákon, ktorý mal byť pre školstvo kľúčový. Finálny výsledok je taký, že tradičný podporovateľ Smeru a majiteľ Železiarní Podbrezová Vladimír Soták označil ministra školstva Juraja Draxlera (Smer-SD) za mladého človeka bez skúseností, ktorý podľahol tlaku rôznych lobistov. “Ak pán minister nedokázal pripraviť dobrý zákon o odbornom školstve, pochybujem, že dokáže pripraviť východiská pre celonárodnú diskusiu o situácii v slovenskom školstve ako takom,“ reagoval Soták na to, že parlament včera definitívne odsúhlasil novelu zákona o odbornom vzdelávaní. Tá má docieliť, aby sa žiaci stredných odborných škôl chodili počas štúdia zaúčať priamo do výrobných podnikov. A vďaka tomu si budú môcť po prvý raz v novodobej histórii krajiny nárokovať peniaze od štátu.
Konečná podoba zákona pritom nebola zrejmá do poslednej chvíle, keďže zamestnávatelia si pôvodne od nového systému výučby sľubovali väčšie výhody či iné manažovanie, ako im bol štát ochotný dať. Kompromisné riešenie, ktoré napokon prešlo, okrem Sotákovho Klubu 500 presvedčilo aspoň zvyšnú časť zamestnávateľských zväzov. Napriek pretrvávajúcemu odporu zvyšku Draxler ocenil ukážkovú spoluprácu medzi štátnym a súkromným sektorom.
V hre sú ďalšie úľavy
Protichodné názory zamestnávateľov sa týkali najmä spôsobu, ako má štát motivovať firmy, aby do systému vstúpili. Podľa schváleného zákona bude platiť, že firma si bude môcť znižovať daňový základ o 3200 eur na žiaka v prípade, ak pre ňu odrobí aspoň 400 hodín praktického vyučovania.
Problematický bol aj bod, či má firmy na spoluprácu so školami certifikovať štát alebo organizácie pod kontrolou zamestnávateľov. Kompromisné riešenie napokon hovorí, že to na starosť dostanú stavovské organizácie, no firmy zároveň budú mať možnosť odvolať sa na Štátny inštitút odborného vzdelávania.
Kým Klub 500 odmieta aj toto riešenie, keďže zamestnávateľské zväzy podľa neho nedokážu rozhodovať nestranne a efektívne, ostatným firmám riešenie stačí. Podľa Rastislava Machunku z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení je zákon o odbornom vzdelávaní jedným z kľúčových opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia i vzdelanosti. “Firmy totiž dosiaľ často museli vyberať nových zamestnancov spomedzi neskúsených študentov bez praktických vedomostí. A ďalšie doškoľovacie kurzy ich stáli ďalšie peniaze,“ vysvetlil Machunka.
Napriek odhlasovaniu zákona je pritom stále v hre, že sa upraví aj finančná motivácia podnikov. Ministerstvo financií totiž so zamestnávateľmi o dodatočných motivačných opatreniach stále rokuje. “Budeme hľadať riešenia, pretože systém duálneho vzdelávania považujeme za potrebný a užitočný,“ reagoval tlačový odbor rezortu financií. V hre sú pritom podľa informácií HN napríklad ďalšie daňové úľavy pre podniky v prípade, ak u nich zostane študent pracovať aj po škole.
Ako za socializmu
V zahraničí je vzdelávanie študentov vo fabrikách pomerne rozšírené a úspešné. A to najmä v Nemecku či Rakúsku, kde sa vďaka nemu podarilo aj stlačiť nadol čísla nezamestnanosti. Ako pred časom uviedol šéf Inštitútu pre budúcnosť práce v Bonne Klaus F. Zimmermann, na prejavenie takýchto výsledkov musí krajina počkať aj desaťročie.
Faktom pritom je, že na Slovensku nepôjde celkom o novinku. Fabriky so školami úzko spolupracovali ešte za socializmu, no začiatkom deväťdesiatych rokov sa ich prepojenie pretrhlo. Pre prebiehajúcu transformáciu ekonomiky totiž dochádzalo k znižovaniu stavov a okresávaniu niektorých aktivít. V ostatných rokoch fungovalo niekoľko takýchto projektov aj u nás, hoci bez prispievania štátu