Klub 500 veľmi pozorne sleduje ciele Vlády Slovenskej republiky v oblasti dobudovania cestnej infraštruktúry na Slovensku. Z pohľadu členov Klubu je urýchlené dobudovanie cestnej infraštruktúry základným nástrojom podpory existujúcich investorov, lákadlom nových investícií a s tým súvisiacim rastom HDP Slovenska a vyrovnávania regionálnych rozdielov.
Problematika výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, dokončenia D1, prepojenia na R1 sa stáva nekonečnou témou a je zarážajúce, že je tomu tak aj 25 rokov po zmene režimu. Dobudovanie cestnej infraštruktúry nie je stanovené ako celospoločenský cieľ, nie sú prijaté záväzné rozhodnutia a dokumenty na najvyššej riadiacej úrovni. Pri hodnotení tohto nepriaznivého stavu sa ukazuje, že do procesov súvisiacich s prípravou a výstavbou diaľnic neustále vstupujú rôzne záujmy, pričom sa dookola opakujú potreby nových koncepčných štúdií, dopravných modelov, rôznych hodnotení, aj keď už boli prijaté rozhodnutia o výstavbe, prípadne vydané územné rozhodnutia, alebo majetkové prípravy. To spôsobuje neustále sa meniacu projektovú dokumentáciu resp. rušenia rozhodnutí bez ďalšieho využitia a neustálych nových začiatkov.
Tento stav predstavuje značné priame finančné straty pre štát, keď sa investičné prostriedky určené na výstavbu nových úsekov diaľnic a rýchlostných ciest presúvajú na opravy a údržbu, (napríklad nevídaný rozsah výmeny zvodidiel, ktorých funkčné obdobie 30 rokov nebolo dosiahnuté, a to napríklad 17 rokov od kolaudácie stavieb R1 Trnava – Nitra), čo spôsobuje aj stratu istoty stavebných prác u stavebných spoločností a s tým súvisiacu neochotu stavebných firiem stabilizovať počet zmluvných pracovníkov a ďalší firemný rozvoj.
Z pohľadu Klubu 500 sa musia zámery Vlády SR v tejto oblasti, časový harmonogram projektov, ich trasovanie a priorita jednotlivých úsekov zhodovať s potrebami priemyslu a ekonomiky Slovenska a musia zohľadňovať potenciál jednotlivých regiónov.
V tejto súvislosti Klub 500 s nepochopením a obavami sleduje diskusiu ohľadne trasovania prepojenia diaľnice D1 a rýchlostnej cesty R1. Tieto diskusie považujeme za typický príklad vyššie uvedených nesystémových zásahov do systému prípravy a budovania diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku, ktoré spôsobujú neustále prieťahy. Dlhodobo pripravovaná realizácia prepojenia D1 a R1 v smere Banská Bystrica – Ružomberok začína byť spochybňovaná a namiesto nej sa začínajú objavovať nové možné trasovania, naposledy v smere Banská Bystrica – Turčianske Teplice.
Klub 500 týmto nespochybňuje dôležitosť a opodstatnenosť zlepšenia cestného prepojenia Banskej Bystrice a Turčianskych Teplíc (Hornej Štubne) avšak spochybňuje spôsob neustálych zmien schválených koncepcií, ktoré v konečnom dôsledku spôsobujú neustále posúvanie termínov a odďaľovanie termínu konečného dobudovania diaľnice D1 ako aj prepojenia na R1.
Klub 500 navrhuje ako prioritné pokračovanie prípravných a realizačných prác na dobudovaní prepojenia ciest D1 a R1 v koridore trasy Banská Bystrica – Ružomberok, nakoľko tento koridor:
- je schválený uznesením vlády SR v Strategickom pláne rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020,
- je schválený uznesením vlády SR č. 162 zo dňa 21. 2. 2001 v dokumente MDPT SR Nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, v znení Doplnku č. 1 schváleného uznesením vlády SR č. č.406/2010,
- patrí medzi základné trasy Operačného programu Doprava 2007 – 2013,
- je schválený uznesením vlády SR ako súčasť materiálu „Analýza sociálno-ekonomickej situácie okresu a mesta Banská Bystrica s rozšírením o vybrané problémy okresov Krupina a Brezno návrhy na zlepšenie v sociálnej a hospodárskej oblasti“ vo februári 2015, č. uznesenia 95/2015,
- je súčasťou súhrnnej siete TEN-T (R1 Trnava – Nitra – Žiar nad Hronom – Zvolen – Banská Bystrica – Ružomberok),
- má významný hospodársky význam, spôsobený odklonom kamiónovej dopravy zásobujúcej veľké priemyselné podniky z horského priechodu Donovaly,
- má vysoké intenzity dopravy, ktoré sa v súčasnosti stávajú kritickými,
- rieši kritickú situáciu v meste Ružomberok, ktoré patrí medzi mestá s najvyššou – kritickou intenzitou tranzitnej prepravy prechádzajúcej intravilánom (podiel na celkovej doprave v meste je 62 %, Martin a Turčianske Teplice presahujú intenzitu 40%),
- je vo všeobecnosti považovaný za alternatívu spojenia Bratislavy s Košicami cez Žilinu a môže byť strategickým z pohľadu alternatívnej trasy z východu na západ, keď z rôznych dôvodov môže dôjsť k obmedzeniam na úseku D1 Žilina – Ružomberok,
- po zmene priorít EU (výstavba dopravných koridorov v smere východ – západ) je logickou súčasťou priority EU budovania severojužných koridorov,
- smeruje dopravu z R1 cez Banskú Bystricu na väčšiu oblasť (Ružomberok, Dolný Kubín, Poprad,…),
- v trase Budapešť – Varšava E77 má veľkú atraktivitu pre medzinárodný cestovný ruch (prínos pre zimné strediská, ktoré sú využívané v rozhodujúcej miere turistami z Poľska resp. Maďarska),
- má veľký význam aj z hľadiska riešenia dopravy počas kritických situácii na severnom resp. južnom cestnom koridore a zároveň vytvára jediný ucelený koridor trasy R1 Bratislava – Banská Bystrica – Ružomberok D1 (umožní odklon tranzitu z horského priechodu Donovaly na ceste I/59, na ktorom sa najmä v zimnom období vyskytujú veľmi často dopravné problémy),
- účelovo sa znevýhodňuje tvrdením o extrémnych environmentálnych zásahoch do územia Národného parku Nízke Tatry, pričom však vedenie trasy v území parku je tunelové, s vylúčením otvorenej trasy na území Národného parku a ostatné zásahy v celej dĺžke sú primerané ostatným stavbám na území Slovenska,
- má vysoký environmentálny prínos pri ochrane vodných zdrojov – strategických vodných zdrojov – v Starohorskej doline s výdatnosťou do 4 000 l/min., rozhodujúcich pre zásobovanie pitnou vodou územia BB kraja a v kritických situáciách aj iných častí územia južného Slovenska,
- vykazuje najvyššie dopravné záťaže na trase v smere sever-juh, zo všetkých cestných ťahov,
- je významným faktorom ďalšieho rozvoja cestovného ruchu a to v tak významnej časti Slovenska ako sú Nízke Tatry, konkrétne Donovaly, Tále, Čertovica, Chopok, ale aj Zvolen, či Detva.
Citát z Koncepcie územného rozvoja Slovenska, 2001 :
„Spracovaniu doplnku predchádzali dopravné štúdie s technicko-ekonomickým hodnotením variantných riešení trás predĺženia rýchlostnej cesty. Hodnoty ekonomických ukazovateľov sú nad hranicou efektívnosti a celkové výsledky sú priaznivé aj napriek vyšším nákladom, ktoré sú nevyhnutné pre vedenie trasy cez horské územie. Dôvodom je dopravný význam cestného prepojenia medzi banskobystricko – zvolenskou aglomeráciou a liptovskomikulášsko – ružombersko – dolnokubínskym ťažiskom osídlenia. Okrem prepojenia aglomerácie Banská Bystrica – Zvolen a mesta Ružomberok s nadväznosťou na regióny Liptov, Orava a Tatry je prepojenie rýchlostnou cestou R1 s diaľnicou D1 alternatívnou trasou pre tranzit medzi juhozápadnou (Bratislava, Trnava) a severovýchodnou časťou Slovenska (Prešov, Humenné). Okrem obchádzky zaťaženého horského priechodu Donovaly bude realizáciou predĺženia rýchlostnej cesty R1 doriešená otázka ukončenia rýchlostnej cesty R1 (na diaľnici D1)“.
Z pohľadu Klubu 500 je koridor Banská Bystrica – Martin novým variantom, ktorý nebol doposiaľ analyzovaný z pohľadu jeho napojenia na D1. Realizácia tohto variantu si vyžaduje zmenu doposiaľ schválených koncepcií budovania rýchlostných ciest R1, R2, R3. Je to pritom variant, ktorý smeruje dopravu na oblasť viac pokrytú diaľnicou D1 (okolie Martina, Žiliny). Intenzity dopravy umožňujú tento variant prepojenia budovať v druhej etape.
ODPORUČENIE:
Na základe vyššie uvedených skutočností Klub 500 žiada Vládu Slovenskej republiky, aby vzala na vedomie všetky uvedené argumenty a urýchlene začala výstavbu uvedeného úseku. Klub 500 neodporúča v tomto období realizovať variant trasy Banská Bystrica – Martin. Tento úsek odporúčame projektovo pripraviť tak, aby mohol byť realizovaný v druhej etape, po ukončení realizácie úseku Banská Bystrica – Ružomberok.
Bratislava 22. 6. 2015