denník: euractiv.sk, dátum: 08.01.2015
Slovenská kultúrna politika si zadefinovala úlohy
V oblasti kreatívneho priemyslu sa v nasledujúcich dvoch rokoch očakáva plnohodnotná národná stratégia, špecifická podpora podnikania a posilnenie kreatívneho vzdelávania.
Vláda SR schválila na stredajšom rokovaní Akčný plán na roky 2015 – 2017 k Stratégii rozvoja kultúry Slovenskej republiky na roky 2014 – 2020. Dokument obsahuje 59 úloh s určenými termínmi, zodpovednosťou a ukazovateľmi plnenia a návrhmi možných zdrojov financovania, vrátane eurofondov.
Okrem tradičného pripomienkového konania sa dialóg s odbornou verejnosťou k stratégii vedie aj prostredníctvom špecializovaného webu strategiakultury.sk.
Ministerstvo kultúry, ktoré materiál predkladalo, píše, že kultúra má popri schopnosti „humanizovať, kultivovať a estetizovať život a popri rozvíjaní ľudskej tvorivosti, originality a posilňovaní súdržnosti aj výrazný potenciál prispievať k ekonomickému a sociálnemu rozvoju spoločnosti.“
Dokument venuje jednu kapitolu akčného plánu aj využitiu potenciálu kreatívneho priemyslu, čo je téma, ktorej sa vláda venuje v špeciálnych strategických dokumentoch, naposledy vo „Východiskách stratégie rozvoja kreatívneho priemyslu“. Konkrétnu stratégiu chce rezort kultúry predložiť na vládu do konca marca tohto roku.
Kreatívny a kultúrny priemysel bude možné v novom programovom období 2014-2020 vo väčšej miere podporiť aj z eurofondov. (Popri komunitárnom programe Tvorivá Európa).
Samostatnú prioritnú os bude mať kreatívny priemysel v rámci Integrovaného operačného programu (IROP). Prípravné fázy pre konkrétne čerpania sa pravdepodobne natiahnu do konca roka 2015. Súčasťou príprav je vytvorenie zoznamu projektových zámerov, ktoré budú smerovať k „mestskej a vidieckej postindustriálnej regenerácii.“
Štát sľubuje aj cielene podporovať podnikanie v oblasti kreatívneho priemyslu, napríklad prostredníctvom podpory vytvárania inkubátorov a regionálnych kreatívnych klastrov. Súčasťou má byť aj zlepšenie prístupu k financovaniu a špeciálne finančné nástroje.
Akčný plán ráta aj s prehodnotením a zvýšením objemu umeleckého a kreatívneho vzdelávania na všetkých druhoch škôl.
Sľubuje „podporiť interdisciplinárne vzdelávacie programy na vysokých školách a priestorovú koncentráciu študentov z humanitných, spoločenskovedných, technických a kreatívnych smerov“ ako aj podporiť „prierezové vzdelávanie študentov kreatívnych profesií v podnikateľských a digitálnych zručnostiach.“
V pripomienkovom konaní túto ambíciu spochybnilo podnikateľské združenie Klub 500, ktoré tvrdí, že už dnes je objem umeleckého vzdelávania na potreby krajiny predimenzovaný a nezodpovedá zručnostiam potrebným pre ekonomiku. Rezort kultúry pripomienku označenú ako zásadnú neakceptoval.