Rozhoduje sa o jadre a plyne. V hre je aj naša sebestačnosť

Médium: Hospodárske noviny, Dátum: 18.01.2022
Autor: Denisa Funtíková

Kým ekologickí aktivisti požadujú ešte prísnejšie ciele a s novou taxonómiou nesúhlasia, teplári či priemysel varujú, že kritériá sú nereálne. 

Na prelome nového a starého roka sa udialo dôležité rozhodnutie, ktoré zasiahne mnohé odvetvia. Reč je o takzvanej taxonómii Európskej únie. Tá totiž určuje, ktoré energetické zdroje do budúcnosti dostanú finančnú podporu, či už z Únie, a tým aj pôžičky od bánk. Cieľom je pritom odklon od technológií, ktoré znečisťujú životné prostredie. 
Prirodzene preto dostávajú zelenú takzvané čisté alternatívy. No sú tu aj také, ktoré sú pre členské krajiny rozbuškou. Ide o jadro a plyn. Najnovší návrh z dielne Európskej komisie ich zaraďuje medzi udržateľné. To znamená, že takéto projekty investorov dostanú podporu Bruselu. Problematické sú však aj podmienky, ktoré Únia v kontexte týchto zdrojov kladie. A to najmä preto, že každý štát má špecifický energetický mix a spoločný rámec pre všetkých môže byť nesplniteľný. Ako je na tom Slovensko? 

Nešťastný nástroj 

„Teší nás, že v Únii v otázke taxonómie konečne prevládol zdravý rozum a väčšina členských krajín si uvedomuje, že bez jadrovej energetiky a výroby elektriny v plynových elektrárňach sa energetická sebestačnosť a energetická bezpečnosť zabezpečiť nedá,“ hovorí Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500, ktorý združuje veľké podniky s viac ako 500 zamestnancami. Ako dodal, mrzí ich však postoj Nemecka či ďalších krajín, ktoré proti návrhu Komisie protestujú. 
„Pritom je to práve Nemecko, ktoré svojím rozhodnutím o ukončení výroby elektriny z jadra a odstavení uhoľných elektrární významne prispelo k nedostatku elektriny v Európe, raketovému rastu ich cien a v niektorých momentoch až k energetickej kríze,“ myslí si Gregor. Nemecko pritom podľa neho svoje výpadky vo výrobe elektriny kompenzuje dodávkami elektriny vyrobenej z jadra zo zahraničia „Akoby elektrina z jadra pri prechode hraníc strácala svoj jadrový pôvod‘,“ dodáva. 
Cesta jednostrannej orientácie na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov ničí podľa Gregora konkurencieschopnosť Európy. A nie je jediný, kto má skeptický pohľad. Samotná taxonómia je podľa Radovana Ďuranu z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz pomerne nešťastný nástroj. „My dnes ešte nevieme, ako zabezpečíme stabilnú produkciu energií len z obnoviteľných zdrojov. Chýbajú nám na to vedomosti a technológie. Komisia má hlavne odvážne stratégie,“ vysvetľuje. Podľa jeho slov je preto nezodpovedné akokoľvek obmedzovať jadrové technológie. „Hoci sú dnes veľmi drahé, po celom svete prebiehajú nové projekty menších modulárnych reaktorov, ktoré z tejto bezemisnej technológie môžu v budúcnosti spraviť riešenie energetickej stability,“ hovorí Ďurana. 
Navyše podľa úniového návrhu bude jadrová energetika spĺňať kritériá „zelenej prijateľnosti“ len dočasne. Pôjde teda o prechodné palivo. Nový jadrový blok bude musieť získať platné stavebné povolenie do roku 2045. Mnohé krajiny to preto logicky od nových atómok odradí. Ďalšou požiadavkou je stavba trvalého úložiska jadrového odpadu do roku 2050. Európska komisia chce taktiež schvaľovať každý nukleárny projekt, čo môže proces výstavby iba predĺžiť. Na Slovensku však podľa Ďuranu v najbližšom období, najmä po spustení nových blokov v Mochovciach, nepredpokladáme potrebu investovania do veľkých nových zdrojov výroby elektriny. Zato problém môže nastať v teplárenstve. 

Horšie sú na tom teplári 

Ešte prísnejšie pravidlá chce totiž Únia nastaviť pre plynové elektrárne. Nové zdroje budú môcť získať stavebné povolenie do konca roku 2030, ale len v prípade, že emisie skleníkových plynov nepresiahnu 270 gramov ekvivalentu CO2 na kilowatthodinu. Zemný plyn musí byť do roku 2026 najmenej z 30 percent nahradený obnoviteľnými či nízkoemisnými plynmi, do konca roku 2035 má byť nahradený úplne. Stanislav Janiš zo Slovenského zväzu výrobcov tepla vidí tieto ciele ako nereálne. „Návrh prenáša zodpovednosť za produkciu palív na výrobcov energií. Je to to isté, akoby ste prevádzkovateľovi autobusovej dopravy nariadili, že od januára 2026 budú jeho autobusy musieť používať 30 percent obnoviteľného paliva. Čo urobí? Začne dopravca investovať do výroby vodíka alebo biometánu, aby toto splnil? Nereálne je veľmi slušné slovo,“ prirovnáva Janiš. 
Poukazuje na podstatné otázky. „Máme distribučné siete, ktoré tieto palivá dopravia k zdroju energie? Budeme ich primiešavať do existujúcej distribučnej siete plynu? Odpovede sú mimo kompetencie výrobcov energií,“ tvrdí Janiš. Slovensko je pritom špecifické vysokou mierou plynofikácie. Už dnes je viac ako 55 percent tepla v systémoch diaľkového vykurovania zo zemného plynu. 
Prísnejšie ciele však už teraz budú mať ekonomickú dohru. „Taxonómia, podobne ako emisné povolenky, znamená drahšie energie,“ opisuje analytik Ďurana. Neprimeraný tlak na rýchle znižovanie emisií uhlíka znamená, že za energie si priplatia domácnosti. „Kapitálové investície budú chýbať v doprave, školstve či zdravotníctve, lebo bude potrebné investovať do energetických zdrojov. Z týchto dôvodov by Slovensko malo tlačiť na to, aby taxonómia mala voľnejšie podmienky, ako boli predstavené,“ dodal Ďurana. 

Ako zabezpečíme stabilnú produkciu energií len z obnoviteľných zdrojov, dnes ešte nevieme. Radovan Ďurana, analytik INESS