Médium: TREND,
Dátum: 31.01.2022
V prípade smrti zakladateľa hrozia hádky rodinných príslušníkov či blokované účty. Rezort hospodárstva prichádza s legislatívnymi novinkami, ako sa tomu vyhnúť. Sčasti narazilo na odpor
Celý článok si môžete prečítať TU
Podľa európskych štatistík tvoria rodinné firmy v EÚ približne 60 percent všetkých podnikov a vytvárajú takmer polovicu pracovných miest v súkromnom sektore. Porovnateľná situácia je aj na Slovensku. Podľa Slovak Business Agency tvoria rodinné firmy 60 až 80 percent všetkých malých a stredných podnikov. Ich počet bol pred štyrmi rokmi vyše 40-tisíc, pričom polovičku z nich tvorili mikroorganizácie s maximálne desiatimi zamestnancami.
Byť vlastníkom rodinnej firmy nie je jednoduché. Okrem štandardných podnikateľských a trhových faktorov sa rodinné firmy potýkajú aj s inými výzvami, ktoré priamo súvisia s ich charakterom. Jednou z nich je generačná výmena. Príprava na ňu s dostatočným predstihom je esenciálna. Plán nasledovníctva má podľa Deloitte vypracovaný len polovica európskych rodinných firiem. Na Slovensku ešte menej. Po lepšom legislatívnom prostredí volajú rodinné firmy aj odborníci z podnikateľských zväzov už roky.
„Realita je taká, že naša legislatíva na mnohé praktické otázky, ktoré vznikajú pri odovzdávaní rodinných firiem nepamätá alebo ich upravuje spôsobom, ktorý zďaleka nie je optimálny. Nájdeme ich v mnohých oblastiach – v daniach, v pracovnom práve, v obchodnom práve či v zákone o verejnom obstarávaní,“ hovorí pre TREND prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík.
Aktuálne prebiehajú za týmto účelom dokonca dve legislatívne iniciatívy. Jedna cieli na to, aby rodinným podnikom uľahčila fungovanie, druhá ich chce zadefinovať a vytvoriť im možnosti na registráciu. Z dieľne ministerstva hospodárstva pochádza Akčný plán pre rozvoj rodinných podnikov na Slovensku, od rezortu práce zase novela zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. O návrhoch sa v medzi rezortnom pripomienkovom konaní rozpútala búrlivá diskusia. Niektoré body sú vraj nerealizovateľné, iné vrstvia byrokraciu.
Čo je typické pre rodinný podnik
Hoci jednotná definícia v slovenskom práve ešte neexistuje, za rodinný podnik sa v najzákladnejšom ponímaní považuje ten, ktorý je vlastnený a ovládaný priamymi rodinnými príslušníkmi.
Takémuto podnikaniu sa zvykne prisudzovať sociálny rozmer. Rodinné podniky často podporujú rozvoj regiónov, keďže bývajú späté s určitou lokalitou, niekedy vidieckou či inak znevýhodnenou, v ktorej vytvárajú pracovné miesta.
Rodinné podniky sú spravidla menej rizikové a stabilnejšie, vzhľadom na konzervatívny spôsob riadenia a snahu o dlhodobú udržateľnosť pre ďalšie generácie. Ziskovosť rodinných podnikov býva preto skôr nižšia, zato ich zisk častejšie reinvestovaný.
Rodinné podniky zväčša disponujú vlastným kapitálom, až následne sú financované bankovými úvermi. Niektoré však k sebe pustili investora.
Výhrady voči zaradeniu rodinných podnikov do zákona o sociálnej ekonomike má ministerstvo hospodárstva. „Nie všetky rodinné podniky zamerané na podnikateľskú činnosť musia nevyhnutne spĺňať aj požiadavku pozitívne merateľného sociálneho vplyvu,“ konštatuje hovorkyňa rezortu Katarína Matejková. Odlišné sú v návrhoch aj definície rodinného podniku. Aktuálne predkladatelia pracujú na vyhodnotení vznesených pripomienok a prebiehajú rozporové konania.
„Ani materiál ministerstva hospodárstva nie je všeliekom. Chýbajú v ňom zásadné opatrenia týkajúce sa oblasti daní a zároveň, je to obrazne povedané cestovná mapa, ktorá určuje, akým spôsobom a dokedy sa majú pripraviť príslušné zmeny zákonov,“ myslí si J. Solík.
TREND sa pozrel na päť závažných problémov rodinných firiem, ktoré im dokážu skomplikovať generačnú výmenu. K problematike rodinných firiem organizuje TREND 10. marca v Bratislave konferenciu.
1. Nerozhodnutý zakladateľ a rozdrobený majetok
Ak sa zakladateľ podniku nerozhodne, čo s firmou urobí ešte počas svojho života, následné dedičské konanie môže byť zdĺhavé a komplikované. Najmä vtedy, ak dôchádza v jeho dôsledku k rozdrobeniu majetku medzi viacerých členov rodiny, čo so sebou prináša komplikácie aj pri následnom fungovaní firmy.
Ministerstvo hospodárstva navrhuje, aby bolo možné stanoviť v závete pre dedičov aspoň minimálne podmienky nakladania s majetkom rodinného podniku po smrti zakladateľa. Napríklad možnosť zakladateľa vybrať si spomedzi detí jedného nástupcu alebo určiť konkrétnu osobu, ktorá zdedí obchodný podiel v spoločnosti bez zákonných obmedzení, akým je napríklad inštitút neopomenuteľných dedičov.
Na snímke jedna zo štyroch pojednávacích miestností Okresného súdu v Brezne.
„Navrhované opatrenie umožní zakladateľovi v prípade smrti presadiť si také požiadavky, ktoré odrážajú jeho predstavy o odovzdaní rodinného podniku,“ hovorí akčný plán z dielne MH.
Voči vylúčeniu neopomenuteľných dedičov z konania sa v pripomienkovom konaní ohradilo ministerstvo spravodlivosti. So zrušením inštitútu neopomenuteľných dedičov nesúhlasí ani Klub 500, podľa ktorého možno s majetkom nakladať aj za života a tak ho smerovať na tých členov rodiny, ktorí sa na podnikaní podieľajú.
„Zaoberáme sa možnosťou zaviesť úpravu správy podniku do potvrdenia dedičstva s možnosťou určiť správcu ešte za života a dať ho zapísať do obchodného registra, ak to bude možné,“ konštatuje pre TREND hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla. „Ale s možnosťou vybrať si dediča podniku či obchodného podielu s vylúčením neopomenuteľných dedičov sa v rekodifikácii nepočíta,“ dodáva.
Na rozdiel od súčasnosti však rezort spravodlivosti navrhuje, aby neopomenuteľný dedič nemal právo na podiel na dedičstve, ale len na výplatu jeho hodnoty. V závete ustanovený dedič rodinného podniku či obchodného podielu tak bude mať aj v prípade opomenutia neopomenuteľných dedičov v závete istotu, že rodinný podnik naňho prejde v celosti, ale s povinnosťou vyplatiť neopomenuteľných dedičov.
Prevod obchodného podielu v podniku je dnes možné riešiť ešte počas života zakladateľa. Napríklad darovaním či predajom. Prevod môže byť odplatný aj bezodplatný. Odplatný býva zväčša za nižšiu než trhovú cenu. Problémom však často býva, že zakladateľ si nechce nikoho rozhnevať, nikoho opomenúť, bez ohľadu na to, či napríklad deti rovnocenne participujú na podniku, a tak rozhodnutie odkladá.
2. Chýbajúci zverenecký fond a zbytočné hádky
Medzigeneračné transfery, najmä vo viacčlenných rodinách, často vedú k tomu, že majetok sa postupne štiepi na väčší počet menších podielov. S touto skutočnosťou následne súvisia problémy pri riadení, vyplácaní podielov či realizácii transferov. Nie vždy sa noví vlastníci dokážu dohodnúť ako ďalej, a tak vznikajú zbytočné hádky. „V prípade úmrtia majiteľa vznikajú komplikácie aj pri neplnoletosti potomkov,“ uvádza rezort hospodárstva.
Jedným z riešení správy majetku, ktoré sa osvedčilo v zahraničí, je trust. Ten zabezpečuje nedeliteľnosť majetku a umožňuje jeho prechod na nasledujúce generácie. V Čechách je jeho ekvivalentom zverenecký fond. Ten nie je právnickou osobou, ide len o súbor majetku vyčlenený na osobitný účel, ktorý spravuje vopred menovaná osoba v prospech iných osôb. Majetok v ňom už nie je majetkom zakladateľa, vlastnícke práva vykonáva správca. Ten je povinný nakladať s majetkom podľa štatútu fondu, ktorý stanovil jeho zakladateľ. Slovenské zákony dnes túto možnosť nepoznajú.
Ďalšou alternatívou je privátna nadácia, kde dochádza k účelovému viazaniu majetku v prospech konkrétnej osoby či rodiny. Takýto majetok nie je predmetom dedičského konania. Podľa slovenských záknov však môže dnes nadácia slúžiť len na verejnoprospešné účely. Rovnako nie je možné účelovo zaviazať obchodné podiely pre prípad smrti.
„V rámci rekodifikácie zvažujeme zavedenie súkromnej rodinnej nadácie, ktorá bude slúžiť potrebám zakladateľa a jeho rodiny, najmä na úhradu nákladov na výchovu či vzdelávanie, vybavenie alebo podporu členov jednej alebo viacerých rodín alebo k podobným rodinným záujmom, prípadne doplnkovo aj inému dobročinnému účelu. Právna úprava súkromných nadácií tak bude plniť aj úlohu takzvaných zvereneckých fondov,“ konštatuje P. Bubla.
3. Zablokovaný podnikateľský účet živnostníka
Ak zomrie majiteľ rodinného podnikania – živnostník, jeho bankový účet ako fyzickej osoby sa zablokuje, a to až do právoplatného skončenia dedičského konania. Pokiaľ sa rodinní príslušníci rozhodnú pokračovať v prevádzkovaní živnosti a nemajú dostatok vlastných zdrojov, môže to ohroziť prevádzku živnosti.
Rezort hospodárstva navrhuje legislatívne zakotviť možnosť oprávnených osôb disponovať finančnými prostriedkami nachádzajúcimi sa na bankovom účte fyzickej osoby v miere, ktorá je nevyhnutá na pokračovanie v prevádzkovaní živnosti.
V prípade firmy, pri úmrtí jej vlastníka, môže byť podľa rezortu problémom najmä zdĺhavosť dedičského konania a nedostatočné prepojenie registrov notára s rôznymi inými registrami, napríklad registrami bánk. Pri náhlom úmrtí a zablokovaní účtov je nutná promptná súčinnosť s notárom, aby mohlo dôjsť k uvoľneniu finančných prostriedkov na mzdy či vyplatenie faktúr dodávateľom spoločnosti.
Klub 500 v pripomienkovom konaní upozorňuje, že opatrenie je možné realizovať až po vykonaní súpisu majetku dedičstva. Inak by mohlo dôjsť k podvodom na úkor iných dedičov. V súvislosti s majetkom vyskakuje pri rodinných firmách ďalší problém – ten súkromný sa často používa na podnikateľské úely. A naopak to platí tiež.
4. Ohrozený biznis so štátom a nové tendre
Niektorí živnostníci majú zmluvy so štátnou či verejnou správou, ktoré si riadne vysúťažili vo verejnom obstarávaní. V prípade ich smrti môžu dediči prevziať ich podnikanie, ak to do mesiaca oznámia živnostenskému úradu. Problémy však môžu nastať neskôr.
Do pol roka od skončenia dedičského konania si totiž musia vybaviť vlastné IČO, pod ktorým budú podnikať. Táto povinnosť sa nevzťahuje na pozostalého manžela alebo manželku. Na ostatných však áno. Ich nové IČO už nebude korešpondovať s IČO zakladateľa, ktoré sa nachádza na zmluve k verejnej zákazke.
Klientske centrum MV v Bratislave
Ministerstvo hospodárstva chce preto zaviesť možnosť, aby oprávnená osoba mohla po skončení dedičského konania pokračovať v zmluvnom vzťahu bez zmien a bez nutnosti vypísať nové verejné obstarávanie.
Živnosť ako taká sa odovzdať počas života nedá. Na deti môže zakladateľ podnikanie previesť iba zmluvou o predaji podniku. Potomok však musí disponovať vlastným živnostenským oprávnením. V Česku už napríklad funguje rodinná živnosť pre viacero členov rodiny, ktorá dokáže tento problém obísť.
Ďalšie navrhované opatrenia pre rodinné firmy
Daňové zmeny
Rezort hospodárstva žiada aj o zmeny v zdaňovaní pri prevode vlastníctva či predaji majetku rodinným príslušníkom, pri ktorom dochádza k zdaneniu nerealizovaného príjmu vzniknutého z precenenia majetku na reálnu hodnotu. „Oslobodenie príjmu z predaja majetku vo vlastníctve fyzickej osoby – podnikateľa na priamych rodinných príslušníkov by podporilo transfer rodinných podnikov v rámci rodiny, a to počas života pôvodného majiteľa,“ konštatuje ministerstvo.
Transferové oceňovanie
Pomohla by aj úprava pravidiel transferového oceňovania, s ktorými je spojených mnoho administratívnych i finančných operácií. Transferové ceny sa napríklad týkajú toho, keď rodičia prenájmu dieťaťu priestory na rozbeh podnikania. Takáto transakcia medzi závislými osobami podlieha kontrole štátu, ktorý posudzuje napríklad súlad cien a podmienok s cenami a podmienkami v porovnateľných transakciách na trhu. Rezort navrhuje výnimku z pravidiel transferového oceňovania vzťahujúcu sa na tuzemské kontrolované transakcie uskutočnené medzi rodinným podnikom a jeho rodinnými príslušníkmi neprevyšujúce sumu napríklad 10-tisíc eur.
Biznisové poradenstvo
Za účelom poradenstva v oblasti rodinného podnikania chce rezort hospodárstva vytvoriť miesto, kde by rodinné podniky získali relevantné informácie o tom, ako sa pripraviť na nástupníctvo alebo transfer podniku. Zodpovednou v tejto oblasti by sa mala stať Slovak Business Agency (SBA), ktorá už v tomto smere rodinným podnikom pomáha. Rezort zároveň navrhuje vytvoriť dostupné vzdelávacie programym aby si rodinné firmy nemuseli platiť expertov. Navrhuje pripraviť aj vzory ustanovení spoločenských zmlúv, ktoré pomôžu ochrániť rodinný majetok v prípade úmrtia. K sidpozícii ich bude mať SBA ako kontaktné miesto pre rodinné podniky. Agentúra už dnes aktívne participuje na podpore malého a stredného podnikania. Ministerstvo práce v pripomienkovom konaní navrhuje, aby sa styčným miestom stala Slovenská asociácia malých a stredných podnikov a živnostníkov.
5. Práca rodinných príslušníkov
Ste rodinnou firmou a máte vinohrad, s ktorým vám pomáha syn alebo otec. Čo sa stane, ak ho vo vinohrade pri zbere hrozna pre vlastnú konzumáciu nachytá inšpektorát práce? Ako dokážete, že nešlo o nelegálne zamestnávanie rodinných príslušníkov?
Do konca roku 2019 mohol rodinný príslušník pracovať bez náhrady mzdy len u živnostníka. Od tohto dátumu sa možnosť nehonorovanej práce rozšírila aj na jednoosobové eseročky. Ministerstvo hospodárstva požiadalo rezort práce, aby sa takáto možnosť rozšírila aj na viacpočetné rodinné eseročky. Nie je vôbec výnimkou, že rodinnú firmu vlastnia aj tri a viac osôb. Vypomáhajúcimi osobami pritom môžu byť len osoby dôchodkovo poistené a študenti a žiaci do 26 rokov, kde nie je povinnosť sociálneho a zdravotného poistenia.
„Rozšírenie výnimky z nelegálneho zamestnávania pre dvojosobové eseročky už predložil minister práce Milan Krajniak na rokovanie vlády,“ uvádza hovorkyňa rezortu Eva Rovenská a dodáva, že platiť by v prípade schválenia mala od 1. januára 2023. Podnik by však musel byť zapísaný medzi evidovanými rodinnými podnikmi, čo je jedna zo zmien, ktoré rezort práce zavádza v rámci zákona o sociálnej ekonomike. „Ak by do evidovaného rodinného podniku prišiel inšpektor práce, podnik by odkázal inšpektora na jeho evidenciu a námietka inšpektora voči zamestnávaniu rodinného príslušníka bez zmluvy by bola bezpredmetná,“ konštatuje E. Rovenská.