Klub 500 PPP vznesené pripomienky CSP
V Národnej rade Slovenskej republiky boli 21.5.2015 schválené Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok.
Klub 500 už od štádia predložených legislatívnych zámerov namietal protiústavnosť predkladaných právnych noriem.
Máme na mysli najmä:
- Umožnenie rozhodovania bez pojednávaní v širšom rozsahu ako je to
dovolené podľa platnej právnej úpravy (zásada verejnosti a ústnosti ). To je neprípustné i s ohľadom na snahu dostať súdnictvo pod kontrolu verejnosti.
Potlačenie účasti verejnosti na súdnom konaní je nielen odborný ale aj politický problém.
- Prenesenie decíznej právomoci zo sudcov na justičných čakateľov,
alebo vyšších súdnych úradníkov (nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi); snaha o efektívnejšiu rozhodovaciu činnosť nemôže ísť na úkor kvality a už vôbec nemôže byť v rozpore so snahou o dosahovanie spravodlivého rozhodovania. Zverenie rozhodovania do rúk neskúsených justičných čakateľov povedie k predĺženiu konania, lebo sa každý automaticky bude odvoláva. O zárukách kvality rozhodnutí vydaných justičnými čakateľmi ani netreba diskutovať.
- Možnosť súdu uskutočňovať dôkazy na prospech jednej zo strán sporu aj keď to účastníci nenavrhnú ( rovné postavenie účastníkov konania), zavedenie nových zásad konania. Štát má chrániť slabšieho, ale na to treba prijať iné opatrenia, ktoré zachovajú nestrannosť sudcu. O akej nestrannosti a nezávislosti sa chce hovoriť, ak priamo zákon ukladá sudcovi zvýhodňovať jedného z účastníkov konania. Je neprijateľné, aby všeobecne platilo, že „súd zohľadňuje špecifické potreby strán vyplývajúce z ich sociálneho postavenia“ čl. 6 CSP. Sociálna nerovnosť v spoločnosti a rovné postavenia strán sporu sú dve odlišné kategórie – jedna je sociologická a druhá právna.
Autori zákonnej predlohy ich však neprípustne zmiešali dokopy.
- Návrh podporuje snahu o pripustenie tzv. sudcovskej normotvorby.
Súdy ale podľa ústavy majú rozhodovať na základe ústavy medzinárodných predpisov, medzinárodných zmlúv, zákonov a všeobecne záväzných predpisov.
Ústava neráta s rozhodnutiami „sudcovských autorít“ ako všeobecne záväzných „normatívnych aktov“. Argumentácia, že sa riadime judikatúrou medzinárodných súdov neobstojí a je mätúca. Tieto súdy totiž nemajú k dispozícií písané právo v podobe kódexov !!!! V SR ale písané právo existuje. Zaradenie čl. 4 s textom – …“súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom a to s prihliadnutím na princípy spravodlivosti….“ Vytvára sa priestor na sudcovskú svojvôľu a korupciu. Ide o porušenie ústavného princípu trojdelenia štátnej moci. Súdom sa umožňuje vytvárať všeobecne záväzné pravidlá správania sa, čo je pre strany sporu nebezpečné.
- Aj po pripomienkovom konaní existuje nesúlad procesnej a hmotnoprávnej právnej úpravy. To nesúvisí iba s pojmovým vyjadrením, ale najmä s právnymi dôsledkami. V aplikačnej praxi uvedený nedostatok spôsobí chaos a súdy si budú jednotlivé rozdiely vykladať po svojom.
- Umožňuje sa vykonávať nezákonne získané dôkazy. Dôsledkom bude
častejšie zneužívanie technických prostriedkov na odpočúvanie a nahrávanie ako iných za účelom vydierania pri vymáhaní pohľadávok. Voči tomu nebude účinnej obrany.
- Ani pri predbežnom prejednaní sporu nie je možné pripustiť, že „súd určí, ktoré skutočnosti sú preukázané a ktoré dôkazy nevykoná“. Takýto záver ja predčasný, lebo v tomto štádiu nie je ustálený skutkový stav veci.
Znova je tu priestor na sudcovskú svojvôľu ( teda voľné posúdenie veci).
- V pripomienkovom konaní nebolo na celý rad pripomienok kvalifikovane
odpovedané, resp. bolo odpovedané iba formálne alebo vôbec.
Predkladané právne predpisy sú v takej forme, akoby sa zásada rýchlosti nadradila nad zásadu spravodlivosti a to je neprijateľné.
V prílohe sa nachádzajú všetky pripomienky Klubu 500, ktoré si uplatnil v rámci rozporového konania.