Klub 500 má zásadné pripomienky k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Klub 500 zásadne nesúhlasí s obmedzením poskytovania lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni právnickou osobou, len ak jej odborný zástupca je zároveň štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu tejto právnickej osoby, a v mene ktorej musí vždy konať osoba s vysokoškolským farmaceutickým vzdelaním (Článok I bod 25 novely – § 21 ods. 2 písm. b) zákona).
Na zabezpečenie odbornej prevádzky verejnej lekárne považujeme za dostatočné a adekvátne doterajšie účinné znenie zákona, podľa ktorého musí právnická osoba ustanoviť odborného zástupcu s príslušným vzdelaním v odbore farmácia alebo lekárenstvo.
Na vykonávanie činností, ktoré zahŕňa lekárenská starostlivosť, je bez pochybností odborné farmaceutické vzdelanie nevyhnutné, avšak podmieniť konanie v mene prevádzkujúcej právnickej osoby a obmedziť možnosť výberu výkonných orgánov výlučne na osoby s touto odbornou kvalifikáciou považujeme za obmedzujúce a nevhodné.
Konanie v mene spoločnosti nesúvisí s farmaceutickým alebo lekárenským vzdelaním, ide o riadenie spoločnosti, ktoré si vyžaduje odlišnú kvalifikáciu. Toto obmedzenie skomplikuje činnosť spoločností prevádzkujúcich verejné lekárne, naviac ho považujeme za znevýhodnenie v porovnaní s inými právnickými osobami. Z týchto dôvodov sa domnievame, že opatrenie zníži profesionálnu úroveň pri poskytovaní lekárenskej starostlivosti.
Ide podľa nás o obmedzenie ústavne zaručenej slobody podnikania. Skutočnosť, že aj tie právnické osoby, ktorým už bolo vydané povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, budú musieť dodatočne splniť navrhované podmienky pod hrozbou zániku povolenia, odporuje princípu právnej a hospodárskej istoty a je v rozpore so zákazom retroaktivity.
Podľa dôvodovej správy k návrhu sú zmeny predkladané na základe rozsudkov Európskeho súdneho dvora v spojených veciach C 171/07 a C 172/07 a vo veci C 531/06. Táto formulácia vyvoláva dojem, že Európsky súdny dvor konštatuje povinnosť členských štátov prijať navrhovanú právnu úpravu. Zdôrazňujeme, že v uvedených rozsudkoch Európsky súdny dvor nekonštatuje nutnosť existencie vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá by obmedzovala právo vlastniť a prevádzkovať lekárne len na farmaceutov, čo v žiadnom prípade nevyplýva ani z legislatívy Európskej únie.
Okrem vyššie uvedených výhrad považujeme znenie navrhovaného obmedzenia za nejasné, predpokladáme totiž, že sa týka právnických osôb prevádzkujúcich verejnú lekáreň, a nie prípadných akcionárov týchto právnických osôb, čo však z navrhovaného znenia výslovne nevyplýva.
Okrem toho upozorňujeme, že prijatím ustanovenia § 25a o lekárskych pohotovostných službách vykonávaných do 23. hodiny (Článok I bod 33 novely) dôjde k nárastu mzdových nákladov lekární. Preto je potrebné nielen stanoviť túto povinnosť, ale zabezpečiť aj dofinancovanie lekární.