médium: Trend; dátum:12.11.2015, Autor: Ivan Haluza
Novohradská piliarska skupina PRP, patriaca pätici bývalých obchodníkov s drevom z okolia Lučenca, sa koncom októbra stala stredobodom ostrého sporu. Zväzu spracovateľov dreva (ZSD) SR, v ktorom sú združené dve desiatky iných píl, sa už dlhšie nepáči najmä vývoz surového dreva do zahraničia. Teraz však vystúpil aj voči investičným stimulom, ktoré tejto píle pridelila vláda na jej novú prevádzku.
Podľa zväzu nie sú v súlade so zákonom o investičnej pomoci. ZSD prekáža aj to, že sa PRP teraz bude môcť uchádzať o väčšie množstvo dreva zo štátnych Lesov SR, čo môže spôsobiť zatváranie iných píl. Podnik sa ale ohradzuje, že jeho nové efektívnejšie technológie môžu prispieť k vymazaniu najväčšieho problému domáceho drevárstva – znižovaniu vývozov dreva do cudziny.
Vláda krik nepočúvala Stimuly v objeme jeden a pol milióna eur odklepla vláda PRP na poslednom októbrovom zasadnutí. Sú určené na podporu investície za 4,2 milióna eur, ktorú tento špecialista na pílenie ihličnatého dreva realizuje v novom drevárskom areáli pri Tomášovciach neďaleko Lučenca. Svoje piliarstvo tam sťahuje z dvoch starších pôsobísk vo Veľkom Krtíši a pri Lučenci.
Stimuly získalo PRP aj napriek tomu, že ZSD na ich nesúlad so zákonom upozornil listami viaceré ministerstvá i Úrad vlády SR. Podľa zväzu podnik vládu zavádzal, že zamestná päťdesiat nových ľudí. Do zamestnaneckého stavu vraj preradí iba živnostníkov, ktorí boli ešte nedávno jeho zamestnancami. ZSD sa opiera o to, že ešte pred piatimi rokmi zamestnávalo PRP viac ako 120 ľudí, ale vlani pri nezmenenej výkonnosti len vyše štyridsať.
Zväz tiež tvrdí, že vládou podporená investícia už v Tomášovciach dlhšie stojí. V súlade so zákonom nie je ani to, že firma do nej nenakúpila nové, ale len staršie technológie. ZSD argumentuje fotografiami, ktoré spoločnosť PRP zverejnila vlani na jeseň v prezentačnom článku v časopise Parlamentný kuriér. Zásah vedľa Podľa riaditeľa PRP Slavomíra Dymu sú obvinenia zväzu nepravdivé a vychádzajú z neznalosti faktov. Novú pílu pri Tomášovciach začalo PRP budovať už vlani. A teraz, keď do nej investovalo 8,2 milióna eur, už funguje. Na túto investíciu ale žiadnu vládnu pomoc nečerpá. „Stimuly sme získali na nadväzujúce investície, ktoré ešte len budeme budovať,“ tvrdí S. Dyma s dôvetkom, že nakupovať budú iba nové stoje od renomovanej nemeckej firmy.
Odmieta aj to, že PRP nezamestná pol stovky nových ľudí. Zratúva, že vlani na dvoch starších pílach vo Veľkom Krtíši a Lučenci zamestnávali 135 ľudí, ale na novej tomášovskej píle ich bude po všetkých investíciách minimálne dvesto. Nepôjde o terajších živnostníkov, ktorí zostanú pre firmu týmto spôsobom pracovať aj naďalej. „Ďalších ľudí budeme zamestnávať aj v Krtíši a Lučenci. Namiesto pílenia tam rozbehneme iné drevárske výroby,“ objasňuje S. Dyma. Sľub modernosti V jednom bode sa ku kritike ZSD pridáva aj Klub 500 združujúci veľké priemyselné podniky. „Mimoriadne konkurenčný sektor spracovania dreva poskytnutie investičných výpomocí pre PRP veľmi vážne poškodí,“ upozorňuje Klub 500 s tým, že vládne stimuly by mali smerovať len do zatiaľ nenasýtených strategických odvetví a do výrob s vysokou pridanou hodnotou. Jednoduchá výroba stavebného reziva v podaní PRP takou podľa Klubu 500 nie je. „O nejakých sofistikovanejších plánoch PRP veľmi nevieme,“ pripája sa viceprezident ZSD Milan Benco.
S. Dyma oponuje, že nové investície v Tomášovciach budú nielen o zefektívňovaní píly, ale aj o výrobkoch s vyššou pridanou hodnotou. Drevené obklady či kompletné dielce pre drevostavby produkovalo PRP v menšej miere aj dosiaľ, ale mieni ich rozširovať. „Pri obkladoch prejdeme z doterajšej jednej až na tri zmeny,“ hovorí. Pribudnúť by mali aj nové finálne výrobky, ale kvôli konkurencii ich zatiaľ nespresňuje.
Spoluvlastník PRP Ján Božík dodáva, že kritizované stimuly v objeme jeden a pol milióna eur nie sú pre ich firmu zásadným zvýhodnením. V Tomášovciach v týchto rokoch celkovo investujú až dvadsať miliónov eur. Hlavný cieľ v pozadí Viac ako stimulov sa zväz obáva toho, že PRP teraz požiada o väčší objem ihličnatého piliarskeho dreva zo štátnych Lesov SR. V ich obchodnej politike je zakotvené, že práve firmy s vládnymi stimulmi majú prednostný prístup k ich drevu. O ihličnaté piliarske drevo v krajine vládne najväčší boj. A štátny podnik obhospodaruje nielen polovicu slovenských lesov, ale zároveň dodržiava dohodnuté kontrakty poctivejšie ako súkromní vlastníci lesov.
Už aj tento rok malo PRP z Lesov SR až 200-tisíc kubických metrov ihličnatého piliarskeho dreva. Firme podnik zo svojich ťažieb poskytol každý piaty kubík takéhoto dreva. Zväz sa obáva, že PRP si pre nový závod od Lesov SR požiada až o 350-tisíc kubíkov dreva ročne. Suroviny pre ostatné píly bude podľa ZSD o to menej, že pre budúci rok hlásia Lesy SR zníženie ťažieb ihličnatého dreva približne o pätnásť percent. „V dôsledku neoprávneného zvýhodnenia firmy PRP, ktoré deformuje podnikateľské prostredie, príde k tomu, že iné píly sa budú pre nedostatok dreva zatvárať a o prácu v nich príde zhruba štyristo ľudí,“ uvádza v stanovisku ZSD.
PRP má od Lesov SR vždy aspoň dve tretiny spracúvaného dreva. Žiaden iný členský podnik zväzu sa k takejto výsade nepribližuje. Najväčšia píla v krajine, ktorou je Retten meier Tatra Timber Liptovský Hrádok, má od Lesov SR iba štvrtinu spracúvaného dreva. Vlani získala píla v nemeckých rukách od štátneho podniku 180-tisíc kubíkov dreva. Dohromady ich však popílila 611-tisíc. Zvyšnú surovinu si líder nakúpil od súkromníkov. „Pre nás je kľúčové, aby sa štátne drevo na Slovensku rozdeľovalo medzi spracovateľov spravodlivo. To sa, bohužiaľ, nedeje,“ hovorí konateľka liptovskej píly Ingrid Benčová s tým, že podnik musel drevo dovážať aj z Ukrajiny. Vždy pripravení PRP chce viac štátneho dreva. V akej miere sa mu to podarí, rozhodnú podľa S. Dymu až rokovania s Lesmi SR. Viac suroviny bude chcieť firma aj od súkromných lesov, lebo jej spotreba by mala zásadne poskočiť. Už na budúci rok by jej chcelo PRP spracovať zhruba 375-tisíc kubických metrov. O 75-tisíc viac ako tento rok. „Po dokončení všetkých plánovaných investícií budeme kapacitne pripravení ročne píliť až 600-tisíc kubíkov dreva,“ uvádza J. Božík.
Medzi drevármi sa hovorí, že majitelia PRP si vedia na Lesoch SR vybaviť viac dreva aj vďaka ich kontaktom na politikov. Podľa J. Božíka má ich firma väčšie množstvo dreva z podniku iba preto, že sa mu snaží vyjsť v ústrety viac ako iné píly. Aj na tento rok malo PRP od Lesov SR dostať iba 120-tisíc kubíkov dreva. Ponúklo sa však, že od lesníkov kúpi aj menej kvalitnú piliarsku triedu D, z ktorej sa vyrábajú iba palety a drevené obaly, a tak ju iné píly nechcú kupovať. Od Lesov SR napokon zobrali 25-tisíc kubíkov smreku triedy D a tiež 15-tisíc kubíkov technologicky náročnejšieho dreva z borovice a smrekovca. „Na revanš nám posunuli dodavky kvalitnejšej piliarskej guľatiny prvých troch tried na 160-tisíc kubíkov,“ hovorí S. Dyma. Dopĺňa, že PRP berie drevo aj zo vzdialenejších závodov Lesov SR, kam už iné píly svojich prepravcov neposielajú. Podľa M. Benca PRP údajne často reklamuje kvalitu dodávok štátneho dreva a snaží sa ho zosúvať do nižších cenových tried.
„Druhotriedny“ nemecký líder PRP sa však zrejme teší aj väčšej náklonnosti ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka. Ten pri vlaňajšej návšteve konkurenčnej spoločnosti Rettenmeier Tatra Timber jej vedeniu povedal, že podnik pri investíciách nemôže očakávať vládne výpomoci, lebo je až príliš veľký. A tak sa nemôže dostať ani k dlhodobejšej zmluve na väčšie dodávky dreva od štátnych Lesov SR. Nemci v liptovskej píle aj tento rok investovali do novej linky na lepené drevo pre nábytkárov len zo svojho vrecka.
Ministrovo odstrihávanie väčších píl od stimulov má však diery. K menším pílam už dnes nepatrí ani PRP, keď minulý rok jeho dve píly dosiahli tržby 31 miliónov eur. V novom areáli v Tomášovciach pôjdu ešte vyššie. A už nebudú až tak ďaleko od liptovskej píly, ktorá vlani utŕžila 71 miliónov eur.
Vďaka efektívnejšej píle i novým sofistikovanejším výrobám však PRP podľa J. Božíka prispeje k zníženiu vývozov slovenského dreva do cudziny. Aj vlani z 2,9 milióna kubických metrov vyťaženej ihličnatej piliarskej hmoty zostalo na Slovensku len jeden a štvrť milióna kubíkov. Ako vraví J. Božík, nevylepší to kritika vývozcov. Exporty môže znížiť len modernizácia zastaraných tuzemských píl. „Veľkým zahraničným pílam môžu pri nákupe dreva od našich lesníkov cenovo konkurovať iba obdobne efektívne slovenské píly, a práve preto masívne investujeme,“ hovorí. Čoraz ostrejšie náboje Podľa J. Božíka síce odvetvový zväz spája investíciu PRP s pádom menších píl, ale platí aj ekonomická zákonitosť – kto nemodernizuje, končí. M. Benco z vedenia ZSD považuje za nezdravé, že čistenie trhu od menších hráčov sprevádzajú mimoriadne vládne výhody pre PRP. J. Božík zas oponuje tým, že M. Benco by vôbec nemal obhajovať záujmy piliarov, lebo sám pílu nemá a jeho firma Tatra Timber Logistik iba nakupuje štátne drevo pre spoločnosť Rettenmeier Tatra Timber. „Zisky pána Benca z jeho obchodu s drevom nejdú do rozvoja slovenského drevárstva. Fandíme konkurentom z Liptova, ale drevo by si mali kupovať od Lesov SR priamo, nie cez pána Benca,“ domnieva sa J. Božík.
Spojenie medzi M. Bencom a liptovskou pílou vzniklo historicky, keďže ešte donedávna bol jej spoluvlastníkom. Pri ich rozchode sa s nemeckými vlastníkmi dohodol, že bude pre podnik naďalej nakupovať štátne drevo.
M. Benco ani zväz od výhrad voči tomášovskej píle odstúpiť nemienia: „Podnikneme všetky potrebné kroky, aby sme dokázali, že mimoriadne výpomoci pre PRP sú neoprávnené.“ ZSD kvôli tomu žiada o prijatie u predsedu vlády a ministra pôdohospodárstva. „Zvažujeme právne kroky na ochranu nášho mena voči zväzu i jeho viceprezidentovi M. Bencovi,“ uzatvára J. Božík.
***
1,5 mil. € je výška diskutabilného investičného stimulu na výstavbu nového piliarskeho komplexu v Tomášovciach pri Lučenci Odvetvový zväz sa obáva, že vládna podpora pre PRP môže byť pre menšie píly likvidačná