Médium: etrend.sk, Datum 17. 10. 2016, Autor: Lukáš Kvašňák
Príbeh dubnickej konštrukčnej spoločnosti Kuka Systems Slowakei názorne ukazuje, ako netransparentne na Slovensku funguje rozhodovanie o pridelení investičnej pomoci zo strany štátu.
Proti poskytnutiu štátnej pomoci na vytvorenie technologického centra za viac ako milión eur a vytvoreniu vyše štyridsiatich nových vysokokvalifikovaných pracovných miest sa postavil Klub 500.
Združeniu zastupujúcemu slovenských vlastníkov a spoluvlastníkov firiem s viac ako päťsto zamestnancami sa nepáčilo, že projekt Kuka Systems Slowakei priamo konkuruje jej členovi Matador Holding. Skupina, na ktorej čele stojí priemyselník Štefan Rosina, má totiž v Dubnici nad Váhom vlastnú konštrukčnú firmu Matador Industries.
Nikto nič nevie
Kuka Systems Slowakei odvtedy nevie, čo sa s jej žiadosťou o štátnu pomoc stalo. Po takmer roku čakania firma nakoniec nové technologické centrum otvorila aj bez pomoci štátu. Rezort hospodárstva sa postavil do pozície mŕtveho chrobáka a tvrdí, že návrh na pridelenie pomoci stále vyhodnocuje. Už takmer rok. Zabúda však akosi spomenúť, že pripomienku Klubu 500 na nepridelenie investičnej pomoci v pripomienkovom konaní akceptovalo.
Je, samozrejme, legitímne, že podnikatelia prostredníctvom svojich združení lobujú za svoje záujmy. Ak štát prispeje na platy nových zamestnancov firme, ktorá priamo konkuruje jednému z ich členov a sídli dokonca v tom istom meste, je normálne ozvať sa. Takýto krok by totiž mohol spustiť boj o zamestnancov, najmä pokiaľ ide o konštruktérov a vývojárov, ktorých je na celom Slovensku nedostatok.
Za zatvorenými dverami
Ministerstvo však nesmie podliehať lobistickým tlakom a malo by rozhodovať na základe vopred daných a najmä transparentných kritérií. To sa však na Slovensku nedeje. Samozrejme, máme tu zákon o investičnej pomoci, ako aj pravidlá EÚ, ktoré upravujú podmienky na udelenie stimulov.
Ak ich však firmy splnia, ešte to neznamená, že štátnu pomoc aj dostanú. Je verejným tajomstvom, že o investičných projektoch sa namiesto v excelovských tabuľkách rozhoduje za zatvorenými dverami na ministerstvách a úrade vlády. Podľa čoho následne jedna firma stimul dostane a druhá nie, nevedia ani samotní podnikatelia.
Aj preto patrí spôsob prideľovania štátnej pomoci a eurofondov medzi najhoršie hodnotené faktory medzi európskymi investormi na Slovensku. V pravidelnom prieskume organizovanom piatimi zahraničnými obchodnými komorami zahraničné firmy horšie hodnotia už len transparentnosť pri verejných tendroch a boj proti korupcii.
Rating pre efekt
Rezort hospodárstva síce už vyše roka spolupracuje s Inštitútom finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií, ktorý na základe hodnotenia jedenástich faktorov udeľuje jednotlivým investíciám rating. Ten sa následne porovnáva s mediánom hodnotení, ktoré dali analytici IFP projektom v rokoch 2013 a 2014.
Hodnotenia jednotlivých projektov však nie sú automaticky zverejňované spolu so žiadosťou o investičnú pomoc. Záujemcovia si ich musia vyžiadať cez infozákon. Otázne tiež zostáva, do akej miery je toto hodnotenie pri rozhodovaní rezortu hospodárstva o odporúčaní poskytnúť alebo neposkytnúť štátnu pomoc záväzné.
Kým pochybné predvolebné investície pre výrobcu bezpečnostných dokumentov RKN Global Europe v Banskej Bystrici a mliekareň Midia Agro pri Nitre dosiahli podpriemerný rating 46, respektíve 40 percent, spomínaná Kuka Systems Slowakei až 68 percent. Medián je pritom na úrovni 47 percent.
Nech je to aspoň transparentné
Napriek tomu štát dvojici sporných firiem štátnu pomoc odklepol. Tesne po voľbách sa po nich však zľahla zem a z veľkých investícií nakoniec nič nebude. A dubnická Kuka Systems Slowakei doteraz nevie, na čom je.
Štátna pomoc je sama osebe sporným nástrojom, ktorý kriví trh v prospech vybraných firiem. Ak sa však má poskytovať, nech je jej prideľovanie aspoň transparentné a predvídateľné.