Médium: Hospodárske noviny, Dátum 01. 06. 2020
Autor: Barbara Zmušková
Digitalizácia a ekológia. To sú dve hlavné heslá balíka obnovy, ktorým nám Európska komisia na najbližšie štyri roky „prihodí“ osem miliárd na preinvestovanie. Peniaze sú pritom nad rámec 18 miliárd, ktoré budeme čerpať z klasických eurofondov na najbližších sedem rokov. K tomu všetkému treba pripočítať ďalších päť miliárd v podobe výhodných pôžičiek s flexibilnejším čerpaním. K dispozícii máme tiež nevyčerpané zdroje z minulého obdobia a Únia nám prispieva aj na koronavírusovú obnovu, napríklad nástrojom na zavedenie kurzarbeitu. Ponúka sa teda otázka, ako všetky tieto nové zdroje využijeme.
Elektroautá a priemysel 4.0
Keďže najväčším sektorom našej ekonomiky je priemysel, konkrétne automobilový, zaujímavé môže byť pozrieť sa na možnosti zmien pri výrobe áut. „Keď si budeme chcieť udržať dominantné postavenie, budeme sa musieť oveľa viac zamerať na elektromobilitu a vybudovať celý systém, začať vyrábať elektrobatérie,“ povedal podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič. Bez európskych investícií to pritom pôjde iba ťažko. „Prísna zelená politika bez finančnej podpory by bola likvidačná,“ myslí si Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov. Regulácia emisií oxidu uhličitého aj zavádzanie elektromobility je podľa neho pre automobilový priemysel výzvou. Pomoc cez granty je podľa neho teda nielen vítaná, ale aj nevyhnutná.
V súvislosti s digitalizáciou sa často spomína pojem priemysel 4.0. Skrýva sa pod ním robotizácia a zavádzanie moderných technológií do výrobného procesu. Podľa odborníkov sa však nemusíme báť, že nás roboty oberú o pracovné miesta. Práve naopak. „Automatizácia a živá práca nie sú v nezlučiteľnom konflikte,“ myslí si Karol Morvay, ekonóm zo Slovenskej akadémie vied. Podľa neho povedie k zvýšeniu produktivity, čo náš priemysel potrebuje ako soľ. „Priemyselná výroba má veľmi silné a pestré väzby s inými odvetviami a posilnená produktivita má potom povzbudivý účinok na celú sieť spolupracujúcich odvetví,“ dodal Morvay. Aj samotné firmy sú na túto premenu pripravené. „Ak sa tieto technológie nebudú zavádzať, investori presunú svoje produkčné kapacity do lacnejších teritórií a do krajín, kde už je zavedená ich podpora,“ predpokladá riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
Digitálne zdravotníctvo
Ďalšie odvetvie, v ktorom Šefčovič vidí potenciál na čerpanie grantov, je náš zdravotnícky systém. „Naši lekári a sestričky pracovali počas pandémie vo vysokom nasadení, no často nemali potrebné vybavenie. Treba reformu a modernizáciu zdravotníctva,“ hovorí Šefčovič. Podľa hovorkyne rezortu zdravotníctva Zuzany Eliášovej by digitalizácia priniesla najmä zlepšenie kvality a prístupu k zdravotníckych informáciám. A to by následne pomohlo zlepšiť aj poskytovanie samotných služieb.
Na poriadnu reformu zdravotníctva však len samotná digitalizácia nebude stačiť. „Európska komisia Slovensku radí, aby sme sa v zdravotníctve zamerali na zvýšenie jeho odolnosti,“ povedal analytik inštitútu INEKO Dušan Zachar. Oblastí, v ktorých potrebujeme pridať, je viacero. Podľa Zachara treba modernizovať nemocnice, mať viac zdravotníkov, lepšie zvládať chronické choroby, ale aj zlepšiť koordináciu medzi jednotlivými druhmi starostlivosti. „Tieto oblasti sa dajú zlepšiť stratifikáciou nemocníc,“ dodal analytik. Pod týmto pojmom sa skrýva plán na celkovú reorganizáciu počtu zdravotníckych zariadení aj typov služieb, ktoré poskytujú.