Nová vláda by mala pokračovať v investičných stimuloch, myslí si Klub 500

Médium: Hospodárske noviny – finweb, Dátum 09.03.2020
Autor: TASR

Klub 500 očakáva, že podpora investícií a vytvorenie priestoru pre firmy na investovanie bude jedna z priorít novej vlády.

Slovensko zaostáva v porovnaní s priemerom Európskej únie vo výške investícií na zamestnanca a nová vláda by aj preto mala pokračovať v opatreniach podporujúcich investície v priemysle.

Okrem zachovania investičných stimulov pre nových investorov aspoň na úrovni susedných štátov by mala vláda podporiť investície aj u tradičných zamestnávateľov, napríklad zavedením daňového odpočtu z časti investovaných prostriedkov. Povedal to v pondelok na stretnutí s novinármi výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.

„Ak si má Slovensko zachovať konkurencieschopnosť, je treba, aby firmy investovali, lebo len investície vytvoria predpoklady, aby tu firma dlhodobo zostala, aby to myslela so Slovenskom vážne,“ povedal Gregor.

Hoci podnikateľské prostredie podľa Gregora nebolo pre politické strany v predvolebnej kampani nosná téma, Klub 500 očakáva, že podpora investícií a vytvorenie priestoru pre firmy na investovanie bude jedna z priorít novej vlády.

Veľké firmy nad 500 zamestnancov nesúhlasia s možným obmedzením investičných stimulov, ktoré avizovala vo svojom volebnom programe jedna zo strán budúcej koalície.

Podľa Gregora by sa tak Slovensko dostalo oproti svojim susedom do konkurenčnej nevýhody a veľké firmy by svoje aktivity nasmerovali do iných štátov.

Investičné stimuly pre nových investorov by však podľa Klubu 500 mali doplniť aj systémové zmeny, ktoré by zvýhodňovali investovanie aj pre súčasných zamestnávateľov. Ako príklad uviedol Španielsko, ktoré umožnilo odpočítať určité percento investovaných prostriedkov nielen z daňového základu, ale priamo z daní.

Podnikatelia opätovne upozornili aj na vysoké daňovo-odvodové zaťaženie slovenských firiem. V porovnaní daňových a odvodových nákladov modelovej obchodnej spoločnosti s 250 zamestnancami má Slovensko šiestu najvyššiu celkovú daňovú sadzbu v EÚ vo výške 49,7 percenta a o takmer 11 percentuálnych bodov tak prekračuje priemer EÚ.