Médium: Hospodárske noviny, Dátum 22. 06. 2017
Autor: Vladimír Soták
So záujmom som si prečítal rozhovor s predsedom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Petrom Mihókom, ktorý poukazuje na vysoké zaťaženie firiem, a musím povedať, že situácia je ešte horšia. Podľa údajov Svetovej banky a PwC sú v roku 2017 na tom horšie už len tri európske krajiny (Taliansko, Francúzsko a Belgicko). Celkové zaťaženie na Slovensku permanentne stúpa už piaty rok za sebou, pričom priemer EÚ klesá.
Pozoruhodné pritom je, že ak dochádzajú argumenty (presné čísla), začíname sa odvolávať na podiel daní a odvodov na HDP. Ale čo v podmienkach najotvorenejšej ekonomiky v EÚ znamená HDP? Aké hodnoty že sa tu vytvoria? Sú to „vnútropodnikové presuny“ globálnych hráčov – automobiliek a elektrotechnického priemyslu, ktorí dovezú zo zahraničia tovar, na Slovensku sa pridá malá pridaná hodnota a tovar sa vyvezie späť. Prečo nepočítame len pridanú hodnotu, ktorú na Slovensku vytvoria? Prečo Inštitút finančnej politiky alebo pán Tomáš Meravý z MESA 10, ktorý nesúhlasí s metodikou Svetovej banky, neporovná skutočný podiel miezd na hodnote, ktorá sa na Slovensku vytvorí? To by sme sa museli baviť o iných porovnateľných ukazovateľoch, napríklad pridanej hodnote na zamestnanca. Žiaľ, pán Meravý dokáže pracovať len s percentami a my, podnikatelia, pracujeme so skutočnými peniazmi, ktoré musíme zarobiť a z ktorých tomuto štátu musíme odviesť skutočné reálne zarobené peniaze, a nie na papieri deklarovať percentá.
Tretí sektor a jeho zástupcovia by mali z tohto pohľadu vstúpiť do reálneho podnikania, zarobiť peniaze skutočnou prácou, platiť dane, odvody a na koniec účtovného obdobia spočítať všetky platby, ktoré tomuto štátu odvedú, a potom rátať percentá. Uvedomme si, že na Slovensku je len tretina ľudí zamestnaná v priemysle, poľnohospodárstve, stavebníctve a službách a musí vytvoriť hodnoty pre seba a ďalšie dve tretiny ľudí zamestnaných v štátnej a vo verejnej službe, nezamestnaných, deti a dôchodcov. Bavme sa o tom, ako zmeniť celkový podiel pracujúcich, aby čo najväčší podiel zamestnancov tvoril hodnoty a aby čo najmenší podiel bol napojený na výdavkovú stranu štátneho rozpočtu. Bavme sa o tom, aby firmy mali dostatok zdrojov na sociálne programy a aby tu bola klíma podporujúca podnikanie a zamestnávanie ľudí.
Na záver len k metodike Svetovej banky pre pána Meravého. PwC je partnerom výpočtu ukazovateľa celkovej daňovej sadzby kvôli tomu, že podiel zaplatených daní, odvodov a poplatkov sa vyrátava na príklade fiktívnej firmy (výrobcu kvetináčov), s rovnakou štruktúrou nákladov v rámci všetkých krajín. PwC to zaúčtuje v jednotlivých krajinách a Svetová banka zoradí. Neviem, aký ešte ukazovateľ treba na preukázanie nepriaznivého stavu na Slovensku. Klub 500 očakáva, že pri príprave rozpočtu na rok 2018 budú predložené návrhy na zníženie celkového daňovo-odvodového zaťaženia tak, aby sme sa priblížili k priemeru EÚ.