Médium: hnonline.sk, Dátum: 13. 11. 2015
Nový zákon o odpadoch prenáša plnú zodpovednosť za separovanie na výrobcov. Mnohé firmy siahnu od nového roka hlboko do vrecka. Príklad: Kto dnes platil za odpad tisícku, môže po novom zaplatiť až desaťkrát viac, predpokladá analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Radovan Kazda. Aj také sú odhady dosahu nového zákona o odpadoch, ktorý vstúpi do platnosti od budúceho roka. Doposiaľ znášali firmy iba čiastočnú zodpovednosť za separovaný zber odpadov, väčšinu nákladov platili samosprávy. Zmena zákona uľaví samosprávam a prenesie bremeno na firmy. “Náklady na komunálny odpad sa pre obce znížia o takmer tretinu, čo je zhruba 30 miliónov eur,“ uviedol hovorca rezortu životného prostredia Maroš Stano. Okrem väčšej finančnej rezervy sa samosprávy zbavia aj problémov – doposiaľ im totiž chýbali kontajnery alebo pre chýbajúce kapacity neboli schopné odpad dostatočne recyklovať. Vyššie náklady Nový zákon o odpadoch ovplyvní prierezovo celé hospodárstvo, najmä však producentov a distribútorov výrobkov, ktoré sú zabalené v obaloch – či už ide o papier, plasty, alebo sklo. Môže tak ísť o firmy, ktoré vyrábajú napríklad potraviny, nápoje, ale aj hygienické pomôcky. Rovnako sa však dotkne aj elektroodpadu, batérií, akumulátorov, vozidiel či starých pneumatík. Firmám budú po novom odpad spravovať združenia. “Predpokladáme, že nový systém bude znamenať nové náklady,“ potvrdil výkonný riaditeľ Slovenského združenia pre značkové výrobky Ľubomír Tuchscher. Rovnako sa vyjadril aj Miroslav Jurkovič, výkonný riaditeľ Slovenského priemyselného združenia pre obaly a životné prostredie. “Očakávame, že náklady vzrastú, nevieme však zatiaľ, o akú sumu.“ Na to, že presne vyčíslené náklady neexistujú, upozorňuje aj Klub 500, ktorý združuje najväčšie firmy Slovenska. Ak firmy nebudú nové pravidlá dodržiavať, hrozia im mastné pokuty – od dvetisíc až do 250-tisíc eur. To, či sa vyššie náklady premietnu do cien výrobkov, zatiaľ jasné nie je. “Firmy to, samozrejme, musia zahrnúť do nákladov, či to však nejako zohľadnia v cenách, závisí od mnohých faktorov,“ povedal pre HN projektový manažér Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Kremský. Výrobcovia môžu podľa neho skôr uprednostniť obalové materiály, ktoré sú vhodnejšie a jednoduchšie na recykláciu, aby nemuseli ovplyvňovať ceny výrobkov. Nereálne požiadavky Bruselu Nové opatrenia majú za cieľ zvýšiť recykláciu odpadu na Slovensku. V tom sme totiž dlhodobo na chvoste Európskej únie. V súčasnosti recyklujeme necelých desať percent nášho odpadu. Domáca úloha z Bruselu znie pritom jasne: do roku 2020 zvýšiť mieru separovania na 50 percent, o ďalších desať rokov až na 70 percent. Slovensko pritom v minulosti čelilo opakovane kritike za neplnenie európskych odpadových štandardov. Za neplnenie smerníc sme dokonca čelili aj právnym konaniam, tzv. infringementom. Podobné zákony na priamu zodpovednosť výrobcov majú v súčasnosti v Belgicku či v Česku, povedal Jurkovič. Podľa Radovana Kazdu nám však novinka z dielne ministerstva nepomôže naplniť ambiciózne plány Bruselu. Navyše zbytočne podľa neho zaťaží firmy ďalšou administratívou. Riešením by podľa neho bolo zvýšenie skládkovej dane, ale aj systémová podpora pre vybudovanie spaľovní, ktoré by odpad efektívne zhodnocovali. Pasca na nezodpovedných Zákon skomplikuje život najmä tým, ktorí doposiaľ brali ochranu životného prostredia na ľahkú váhu, myslia si niektorí výrobcovia. “Pre firmy, ktoré doteraz nezbierali všetko, čo mali zbierať, a nezodpovedali za svoj odpad v plnej miere, môžu náklady skutočne vzrásť,“ povedala PR manažérka združenia ENVIDOM Jana Nahálková, ktoré pre výrobcov elektrospotrebičov zabezpečuje zber a recykláciu elektroodpadu. Podľa Nahálkovej bude efektívnosť nového zákona závisieť od inšpekčných kontrol ministerstva. Ako hovorí, bez nich sa bude zákon obchádzať. Čo sa mení pre firmy Doposiaľ si firmy plnili svoju povinnosť poplatkom do recyklačného fondu. Podľa nového zákona však fond zanikne a výrobcovia preberajú tzv. rozšírenú zodpovednosť. Znamená to, že výrobca alebo dovozca znáša všetky finančné náklady spojené so zberom, prepravou, prípravou na opätovné použitie, zhodnotením, recykláciou, spracovaním a zneškodnením oddelene vyzbieraného odpadu. Povinnosti si bude výrobca plniť buď individuálne – avšak iba v prípade, ak obaly z jeho produktov nebudú súčasťou komunálneho odpadu, alebo kolektívne. To bude vykonávať prostredníctvom novozavedených organizácií zodpovednosti výrobcov, ktoré firmy založia. Na trhu ich bude fungovať viacero – to by mohlo byť podľa Kazdu aj dôvodom, prečo by mohli náklady pre firmy klesnúť – postaralo by sa o to totiž konkurenčné podliezanie cien. Dovozca si bude môcť vybrať, členom ktorej organizácie zodpovednej za zber a recykláciu odpadu sa stane. Organizáciám bude následne ministerstvo udeľovať povolenia. Rovnako sa po novom vytvorí koordinačné centrum, ktoré napríklad zriadi klientsku linku pre obce. To bude prerozdeľovať finančnú zodpovednosť firiem či riešiť problémy pri nezabezpečení odvozu odpadu. Zatiaľ však nie je jasné, koľko organizácií vznikne a aké ceny zavedú.