Médium: Trend, Dátum 11. 05. 2017
Autor: Ján Kováč
Na ministerstve školstva žiadajú o eurodotácie v celkovej výške vyše tri miliardy eur.
Slovensko sa posunie bližšie k technologicky vyspelým krajinám. Alebo túto príležitosť premárni a spolu s ňou aj obrovskú sumu peňazí. V týchto dňoch sa rozhoduje o vyše jednej miliarde eur z Operačného programu Výskum a inovácie. Nové je v ňom to, že ponúka veľké príležitosti aj pre súkromné firmy.
Vláda chce takto nakopnúť podniky k výskumným aktivitám, ktorých podiel na celkových výdavkoch je dlhodobo nízky. Je to síce rozumná myšlienka, ale všetko závisí od realizácie. Systém prideľovania eurofondov je oproti minulosti precíznejší, no zrejme sú v ňom stále diery, ktoré treba vychytať čo najskôr. Slovensko už premrhalo stovky miliónov eur na nefungujúcu informatizáciu či recykláciu odpadov. Bola by škoda, keby sa na tento zoznam dostal aj výskum.
Veľké lákadlo Na začiatku bola záhada spoločnosti Helske, ktorá sľubuje, že v Spišskej Novej Vsi postaví rozsiahlu fabriku a výskumné centrum za desiatky miliónov eur. Pri preskúmaní základných faktov je zrejmé, že ide o nedôveryhodný a rizikový projekt. Ťažšie sa už hľadalo vysvetlenie, o čo majiteľom firmy Helske ide.
Až do momentu, keď vysvitlo, že Helske sa uchádza o eurodotácie z Operačného programu Výskum a Inovácie. Aktuálne sa v ňom posudzujú štyri veľké výzvy. Najmä dve z nich na ministerstve školstva sa stali silným magnetom pre firmy. Dá sa cez ne získať viac peňazí ako na iných ministerstvách. Napríklad vo výzve na dlhodobý strategický výskum sa môže podpora na jeden projekt vyšplhať až do výšky 40 miliónov eur. Štedrejšie je aj nastavenie spolufinancovania. Pri základnom výskume prepláca EÚ sto percent oprávnených nákladov. Pri priemyselnom si môže veľký podnik prefinancovať z eurofondov 65 percent a malý ešte viac.
Lukratívne podmienky vyvolali nebývalý záujem. Zrazu chcel byť každý výskumník a požadovaná suma z eurofondov sa vyšplhala na tri miliardy eur. Granty ministerstva hospodárstva až také lákavé nie sú. Aj tam sa dá získať slušná suma peňazí, no nároky na spolufinancovanie zo strany žiadateľa sú vyššie. Únia prepláca menšiu časť projektu.
Granty ministerstva školstva sa v takomto rozsahu otvorili súkromným firmám prvýkrát. Predtým z nich čerpali najmä univerzity a Slovenská akadémia vied. Vláda si stanovila za cieľ nakopnúť výskumné aktivity v podnikoch, ktoré dnes tvoria minoritnú časť celkových výdavkov na výskum. Podiel firiem má do roku 2020 stúpnuť na dve tretiny. Druhým cieľom bolo prepojiť výskumné organizácie s firmami, aby sa poznatky vo väčšej miere uplatnili v praxi. Aj preto sa eurofondy z rezortov školstva a hospodárstva spojili do jedného obrieho operačného programu. Sklamaní kontrolóri Názory na nové nastavenie operačného programu sa rôznia. Poslanec Miroslav Beblavý hovorí, že krajinu nemožno hospodársky pozdvihnúť bez kvalitných univerzít. Tie slovenské sú podľa neho dnes finančne podvyživené. „Na univerzitách je menšia motivácia podvádzať a vyššia miera kontroly, lebo okrem rektora do rozhodovania vstupujú aj iní ľudia, napríklad vedúci katedier,“ hovorí M. Beblavý.
Kľúčový je výber projektov, povedala v rozhovore pre TREND šéfka sekcie kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Ľubica Gazdová. Úrad má s grantmi na výskum a vývoj mimoriadne zlé skúsenosti. V roku 2012 pri kontrole zistil, že hodnotitelia často prideľujú body, ktoré si podľa nastavených pravidiel nezaslúžia. A že projekty bodujú ľudia, ktorí nie sú odborníkmi v danej oblasti. Chýbal tiež manuál, z ktorého by bolo jednoznačne jasné, ako majú hodnotiť. „Existoval veľký priestor na subjektívne hodnotenie,“ hodnotí Ľ. Gazdová.
Navyše, ministerská agentúra nedohliadala, či si hodnotitelia robia svoju prácu dobre. NKÚ jej zadal úlohy a v roku 2014 spravil ďalšiu kontrolu, aby zistil, či sa niečo zlepšilo. Dospel k záveru, že ministerstvo síce spravilo viaceré požadované systémové zmeny, lenže podstata sa zachovala. NKÚ opäť nachádzal prípady nejednotného prideľovania bodov.
Medzičasom úrady opäť systém zlepšili. Novinkou je napríklad systém štyroch očí. Predtým každý projekt hodnotil jeden interný pracovník ministerstva a jeden externý odborný hodnotiteľ. V novom období sú dvaja interní a dvaja externí. To by malo zúžiť priestor na subjektívne hodnotenie, čiže na korupciu.
Hovorca ministerstva hospodárstva Maroš Stano tvrdí, že k objektívnosti prispieva aj výber expertov cez transparentnú výzvu: „Jej kritériá zabezpečia výber takých odborných hodnotiteľov, ktorí majú dostatočnú prax a odborné predpoklady z oblastí, ktoré budú predmetom hodnotenia.“ Náhodný výber Najdôležitejšie bude, či tieto zmeny budú mať nejaký účinok – či svojvoľné prideľovanie bodov pretrváva alebo je na ústupe. NKÚ si opäť vyberie vzorku schválených projektov, ktoré vyhodnotí podľa rovnakých kritérií ako predtým odborní hodnotitelia.
Ľudia z výskumnej brandže nemajú zatiaľ voči opatreniam ministerstiev veľkú dôveru. TRENDU povedali svoj názor pod podmienkou, že zostanú v anonymite. Časť ešte nevie posúdiť, či bude výber projektov férovejší, ďalší v zlepšenie neveria.
Dierou v systéme môže byť fungovanie náhodného prideľovania projektov. Jeho cieľom je zamedziť manipuláciám – aby napríklad úradník nemohol cielene prideliť protežovaný projekt spriaznenému hodnotiteľovi. Ľ. Gazdová z NKÚ pochválila napríklad ministerstvo práce, kde vlani robili kontrolu. Zistili, že žrebovanie hodnotiteľov bolo transparentné – zachytili ho na kamerový záznam.
„Ak žrebovanie nie je dostatočne chránené, máme to v zisteniach,“ hovorí Ľ. Gazdová. Aj taký prípad už na NKÚ mali. O užšom výbere hodnotiteľov podľa nej rozhodovala jedna osoba: „Nebolo jasné, ako ich vyberá, či preveruje konflikt záujmov, či to robí za účasti ďalšieho svedka.“
Či je prideľovanie projektov v poriadku, stojí za to preveriť najmä pri grantoch ministerstva školstva. Keďže sú pre firmy atraktívnejšie, rastú aj riziká tlakov.
Podľa M. Stana postupovali pri výbere odborných hodnotiteľov s ministerstvom školstva spoločne. Vytvorili komisiu, do ktorej dosadili svojich zástupcov. Podľa M. Stana úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu pripravuje automatické prideľovanie projektov v rámci eurofondového informačného systému ITMS2014+.
Tri roky nečerpania Žiadatelia o granty sú nervózni najmä z toho, že všetko trvá tak dlho. „Problém Operačného programu Výskum a inovácie je, že sa nečerpá. Schválený bol už v roku 2014 a dnes sa čerpanie pohybuje zhruba na úrovni jedného percenta,“ uviedol Tibor Gregor z Klubu 500.
V roku 2015 sa skončilo predchádzajúce programové obdobie, čo v praxi znamená, že univerzity a ďalší výskumníci prišli o zdroj, ktorý v minulosti tvoril významnú časť ich rozpočtov. Preto im podľa informácií TRENDU chýbajú zdroje na udržanie aktivít z minulého obdobia. Znamená to aj to, že prichádzajú o ľudí, ktorých si aj vďaka eurofondom vychovali.
Slovensko s veľkým časovým predstihom prijalo aj Stratégiu inteligentnej špecializácie RIS3. V nej si stanovilo prioritné odvetvia, na ktoré sa chce sústrediť pri podpore vedy a výskumu. Podľa informácií TRENDU však stále neprijalo akčný plán k tejto stratégii, ktorý je jednou z podmienok čerpania.
K nízkemu čerpaniu prispieva aj pomalý priebeh štyroch spomínaných výziev. Hovorkyňa ministerstva školstva Ivana Skokanová pomalé tempo zdôvodňuje vysokým počtom žiadostí, ktoré sú náročné na spracovanie. Tým sa dá však ťažko ospravedlniť čerpanie blízke nule po uplynutí 3,5 roka od začiatku programového obdobia. Skôr sa zdá, že riadenie fondov na ministerstve školstva a na jeho Výskumnej agentúre zlyhalo. Možno preto, že sa sústredili na dočerpanie programového obdobia 2007 až 2013. Granty na výskum patrili medzi najviac problematické. Okrem toho, vedenie rezortu školstva sa často menilo, od roku 2014 sa vo funkcii vystriedali štyria ministri. Problémy má aj ministerstvo hospodárstva, ktoré minulý piatok zrušilo výzvu na podporu inovácií s alokáciou 300 miliónov eur. Po komunikácii s Európskou komisiou.
Eurofondy na výskum a inovácie
Výzva na podporu dlhodobého strategického výskumu a vývoja Celková suma: 288 mil. eur Príspevok na projekt: 10 – 40 mil. eur Stav: Výskumná agentúra ministerstva školstva ukončila administratívnu kontrolu žiadostí o príspevok a začala odborné hodnotenie.
Výzva na podporu priemyselných výskumno-vývojových centier Celková suma: 256 mil. eur Príspevok na projekt: 10 – 40 mil. eur Stav: Výskumná agentúra ukončila administratívnu kontrolu aj odborné hodnotenie. Žiadateľov mala na konci apríla začať informovať, či uspeli alebo nie.
Výzva na podporu inovácií a technologického transferu Celková suma: 300 mil. eur Príspevok na projekt: 0,1 – 5 mil. eur Stav: Ministerstvo hospodárstva výzvu zrušilo a vyhlási ju nanovo. Spravilo tak po konzultáciách s EK o tom, či výzva zapadá do strategických priorít slovenského výskumu.
Výzva na podporu inovácií prostredníctvom priemyselného výskumu a experimentálneho vývoja Celková suma: 200 mil. eur Príspevok na projekt: 0,3 – 5 mil. eur Stav: Ministerstvo hospodárstva vyhlásilo výzvu len 1. marca.
Celková suma pre štyri výzvy: 1,044 mld. eur
Operačný program Výskum a vývoj: 2,3 mld. eur