Médium: SME, Datum 08. 04. 2016, Autor: Marek Poracký
Priemerná cena elektriny pre firmy v Európskej únii je približne 62 eur za megawatthodinu, na Slovensku asi 100 eur, tvrdia zamestnávatelia. Veľkým priemyselným podnikom na Slovensku by sa v budúcnosti mohlo uľaviť. Cena elektriny, ktorá ich trápi, by mohla klesnúť, taká je predstava nového ministra hospodárstva Petra Žigu zo Smeru. Či sa znižovanie cien bude týkať aj domácností, ministerstvo zatiaľ nehovorí. Po stredajšom rokovaní kabinetu Žiga vyhlásil, že vláda istým spôsobom bude musieť znížiť koncové ceny elektriny pre veľké firmy. Dlhodobo sa sťažujú, že platia príliš veľa, čo znižuje ich konkurencieschopnosť oproti firmám zo západnej Európy. „Myslím si, že vláda sa bude musieť nejakým spôsobom k tomu postaviť, pretože je to aj požiadavka firiem, čiže zamestnávateľov,“ hovorí Žiga. Čo domácnosti? Koncové ceny elektriny by sa podľa Žigu mohli znížiť najmä po prehodnotení podpory obnoviteľných zdrojov energií. Platia za ňu veľké priemyselné podniky, ale aj domácnosti. „Návrh na riešenie a vytvorenie podmienok je vo fáze analýz a diskusií, preto je predčasné hovoriť o podrobnostiach,“ povedal hovorca ministerstva Maroš Stano. Dodal, že regulácia už bude v rukách Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Úrad predpokladá, že odberatelia za podporu zelenej energie v tomto roku zaplatia vyše 390 miliónov eur. Ak by neplatili, cena elektriny by mohla domácnostiam klesnúť. Peter Marčan z Inštitútu pre energetickú bezpečnosť odhadol, že najviac o šesť až sedem percent. Bežné domácnosti, ktoré elektrinu nevyužívajú na kúrenie, by podľa hrubých prepočtov denníka SME mohli ročne ušetriť od 15 do 30 eur. Domácnosť, ktorá elektrinu využíva aj na kúrenie, by mohla ušetriť aj viac. Marčan hovorí, že všetko bude závisieť od toho, čo sa podarí Žigovi vyrokovať s ministerstvom financií, ktoré jeho zámery nekomentovalo. Ministerstvo financií vedie jeho stranícky kolega Peter Kažimír. „K uvedenej problematike sa vyjadríme po predložení konkrétneho návrhu ministerstva hospodárstva,“ napísali v stanovisku. Z dvoch modelov Žiga sa zrejme bude rozhodovať medzi nemeckým a českým modelom. V Nemecku veľké priemyselné podniky za zelenú energiu neplatia, všetko zostáva na malých spotrebiteľoch, teda aj domácnostiach. V Česku štát stanovil maximálnu podporu zelenej energie, a zvyšok dopláca sám. Energetický analytik Michal Šnobr, ktorý spolupracuje s J&T bankou, hovorí, že nemecký model v krajinách strednej a východnej Európy prejsť nemôže. „Český a slovenský spotrebiteľ nie je schopný platiť vysoké náklady na podporu obnoviteľných zdrojov energií.“ Ak by k takémuto modelu štát pristúpil, v praxi by to znamenalo, že domácnosti by platili aj naďalej. Ak by sa štát rozhodol rozdeliť podporu na polovicu, cena elektriny by sa znížila menej. Bežné domácnosti by tak na elektrine mohli ročne ušetriť približne od sedem do 15 eur. Aj keď ešte konkrétne pravidlá na zníženie cien elektriny ešte nie sú známe, podnikatelia sa začínajú tešiť. Klub 500 cez svojho výkonného riaditeľa Tibora Gregora odkázal, že návrh ministerstva hospodárstva, aby súčasťou programového vyhlásenia vlády bol záväzok prijať opatrenia na zníženie koncových cien elektriny pre veľkoodberateľov, oceňuje. „Je to správny krok. Práve cena za elektrinu je jeden zo zásadných krokov, kde nedokážeme konkurovať. To je kľúčová vec pre krajinu. Je to dôležité, aby firmy boli konkurencieschopné,“ povedal aj Rastislav Machunka z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták vyrátal, že kým priemerná cena elektriny pre firmy v Európskej únii je približne 62 eur za megawatthodinu, na Slovensku je to približne 100 eur. 30 eur by prinajlepšom mohla ušetriť bežná domácnosť, ak by nemusela platiť za zelenú energiu.