denník: Pravda, dátum: 19.06.2015, autor: Daniela Balážová
Vyše dve miliardy eur vyčlenil Brusel na podporu výskumu a inovácií na Slovensku. Balíka financií na roky 2014 – 2020 sa však zatiaľ nijaká univerzita či ústav Slovenskej akadémie vied, ale ani firma nedotkli. Dôvodom je spomalený proces schvaľovania dokumentu, ktorý má byť podmienkou na rozbehnutie nových projektov. Problémom je spor o to, kto bude celý systém toku financií riadiť. Buď rezort školstva, za ktorým stoja univerzity i predsedníctvo Slovenskej akadémie vied, alebo Úrad vlády a splnomocnenec pre výskum, čo podporujú firmy.
Čerpanie eurofondov sa tak opäť zdržuje. Minister školstva pripúšťa, že situácia je kritická. „Musíme problém rozlúsknuť vo veľmi krátkej dobe, inak hrozia vo vede a výskume pomerne vážne škody,“ povedal pre Pravdu minister Juraj Draxler.
Rektori univerzít, ktoré cez eurofondy investovali do výskumu, i predsedníctvo Akadémie upozorňujú, že pri výpadku financií z nového balíka hrozí nielen prerušenie niektorých výskumných aktivít, ale aj odchod mladých výskumníkov do cudziny. „Doteraz sa eurofondy využívali najmä na budovanie infraštruktúry, v ďalšom období by to malo byť aj na ľudské zdroje,“ uviedol rektor Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer.
„Predpokladáme, že viac ľudí bude zamestnávaných práve z týchto zdrojov. Investície treba udržať v chode a dať ďalšie impulzy na ľudské zdroje, aby mladí neutekali a mohli na týchto zariadeniach pracovať,“ dodal Redhammer.
Rezort podľa ministra Draxlera už pracuje na vypisovaní výziev pre nové eurofondy, problémom je však schvaľovanie tzv. Akčného plánu k stratégii inteligentnej špecializácie. Ten je predpokladom na rozbehnutie celého systému. Celkovo je pritom na oblasť výskumu a inovácií vyčlenených na sedem rokov vyše 2,2 miliardy eur – takmer miliarda hlavne na výskum a ďalších 1,2 miliardy eur na zavádzanie inovácií do praxe.
Plán, ktorý pripravoval rezort školstva spolu s rezortom hospodárstva, je už dávno hotový, sú však k nemu rôzne pripomienky. „Boli tam námietky zo zamestnávateľských združení aj z úradu splnomocnenca pre vedu. Ešte stále rokujeme o tom, ako má vyzerať konečná podoba,“ doplnil minister Draxler.
Námietky sa týkajú najmä systému riadenia. Zamestnávatelia žiadajú, aby riadenie nemalo na starosti ministerstvo školstva, ale Úrad vlády – splnomocnenec pre výskum a inovácie.
Výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor odmieta, že by zamestnávatelia blokovali čerpanie eurofondov. „Nie je to pravda. Nie je podmienkou vypisovania výziev to, aby Slovensko malo schválený Akčný plán. Podmienkou je, aby sa vypisovali výzvy, ktoré budú v súlade so Stratégiou inteligentnej špecializácie, ktorú už má vláda schválenú,“ tvrdil Gregor.
Zároveň však trvá na tom, že celý systém má riadiť Úrad vlády, nie rezort školstva. „Model, ktorý bol vládou schválený v stratégii, spočíva v tom, že riadenie nemôže vychádzať z ministerstva školstva, ale z Úradu vlády, lebo je to nadrezortný materiál a veda a výskum je vo všetkých oblastiach – školstva, hospodárstva, zdravotníctva, pôdohospodárstva. Preto to nemôže riadiť jedno ministerstvo, ale musí to riadiť orgán, ktorý je nad ministerstvami, ktorý dokáže zakotviť a rozhodnúť o veciach, ktoré budú pre ministerstvá záväzné,“ povedal Gregor.
Naopak, Slovenská rektorská konferencia aj predsedníctvo SAV jednoznačne podporujú pôvodný návrh rezortov školstva a hospodárstva a vyzvali na jeho schválenie vo vláde. „Celé je to o tom, kto bude riadiť vedu na Slovensku a my si myslíme, že by to malo byť ministerstvo školstva, vedy a výskumu,“ povedal rektor, ktorý si neželal byť menovaný.
Naštartovanie eurofondov je dôležité aj preto, že slovenská veda je v podstate od nich závislá, keďže štátny rozpočet je na peniaze do výskumu dosť skúpy. „Je dôležité, aby boli čo najskôr vypísané výzvy, aby sme potom nečakali. Aj teraz nám uteká posledný rok minulého obdobia eurofondov a ešte ho nemáme dočerpané,“ pripomína rektor najväčšej Univerzity Komenského Karol Mičieta. Časový tlak sa vytvára tým, že jedno obdobie čerpania eurofondov sa v decembri defi nitívne končí a druhé, ktoré sa teoreticky malo začať vlani, sa ešte nespustilo. Zároveň sa blížia parlamentné voľby, a tie, ako každá výmena vlád, znamenajú podľa doterajších skúseností pol roka až rok zdržania. „Dva–tri mesiace na preklenutie sa dajú zvládnuť, ale rok je veľa, ak na projekte doteraz robilo 10 – 20 ľudí,“ vysvetlil Redhammer. Faktom však je, že ani peniaze z predchádzajúceho sedemročného obdobia, keď bolo na vedu a výskum vyčlenených 1,2 miliardy eur, nie sú ešte dočerpané. Dôvodom bolo práve meškanie pri zmenách vlád a ministrov. „Dva razy sa menili vlády zhruba po vyše roku. Keď sa proces rozbehol, opäť sa zastavil. Pred tromi rokmi bol zas problém presvedčiť ministra, aby sa vysoké školy mohli uchádzať o väčšie typy projektov, aby sme mali s nimi menej administrácie, čím sa stratil asi rok. Potom dlho trvalo rozhodovanie o projektoch. Najdlhšie však čas beží pri verejných obstarávaniach,“ povedal Redhammer. Aj podľa Mičietu majú na univerzitách ťažkú hlavu najmä pri verejných obstarávaniach. „Čerpanie nie je problém, ale verejné obstarávania. Aj preto by bolo dobré, aby sa to čo najskôr rozbehlo,“ dodal Mičieta.
Podľa údajov rezortu školstva sa zatiaľ minulo 70 percent všetkých financií určených na vedu a výskum z predchádzajúceho obdobia. V balíku zostáva ešte 356 miliónov eur, ktoré treba minúť do konca roka, inak prepadnú. „Rezort zabezpečuje všetky potrebné kroky, aby prostriedky boli do konca roka vyčerpané,“ zdôraznila hovorkyňa rezortu Beáta Dupaľová Ksenzsighová.
Podľa rektora Redhammera sa to dá stihnúť. „Zdržania, ktoré vznikli, len ukazujú, aký účinok na eurofondy má politický cyklus,“ uzatvoril Redhammer.