Médium: Pravda, Dátum 24. 01. 2017
Autor: Erik Cziria
Bratislava, Zlaté Moravce Poplatky za elektrinu sa od januára zvýšili najviac na východe Slovenska. Zdražovanie nastalo aj na západe. Napriek tomu však vláda a regulačný úrad rokujú len o náprave pre stredné Slovensko. Premiér Robert Fico včera opätovne vyzval ľudí, aby faktúry neplatili a čakali na nové rozhodnutia. Tie majú prísť v stredu po rokovaní vlády. „Za aktuálny problém považujeme stred Slovenska,“ povedal k elektrine pre Pravdu zdroj blízky vláde, ktorý si neželal byť menovaný, keďže konečné rozhodnutia ešte nepadli.
Regulačný úrad tiež začal konanie zatiaľ len voči Stredoslovenskej energetike–Distribúcia a SPP–Distribúcia. Rovnako premiér včera na výjazde v Zlatých Moravciach spomenul stredné Slovensko a príklad vysokých preddavkov pre konkrétneho odberateľa v Banskej Bystrici.
Ľudia na východe Slovenska sa však pýtajú, čo bude s nimi. Po novom majú mesačne platiť za 1–fázový istič mesačný poplatok vo výške 5,40 eura, v prípade 3–fázového ističa to je však na východe až 13,81 eura. Na strednom Slovensku sa mesačný poplatok v najpoužívanejšej tarife zvýšil na 11,37 eura a na západe je necelých 6 eur, ale tam došlo aj k zvýšeniu cien za spotrebované kilowatthodiny. Premiér Fico vyhlásil, že vláda víta rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zmeniť svoje pôvodné rozhodnutia a nastaviť ceny z minulého roka pre plyn a elektrickú energiu. Predseda vlády tiež uviedol, že má k dispozícii zálohovú faktúru od podnikateľa z Banskej Bystrice, ktorému narástli mesačné zálohové platby zo 114,90 eur na 2 119 eur. „S týmto vláda nikdy nemôže súhlasiť,“ vyhlásil na margo situácie premiér, zopakoval, ako majú ľudia s faktúrami naložiť, a roztrhol účtovný doklad.
Usmernenie v prípade poplatkov za vodu
Premiér tvrdí, že vláda zasiahla aj v prípade cien vody. Ako ďalej dodal, regulačný úrad rozoslal vodárenským spoločnostiam špeciálne metodické usmernenie, pretože dochádzalo k premiešaniu kategórií a rôznym chybám. Toto usmernenie má vodárne viesť k tomu, aby správne pristupovali k aplikácii rozhodnutia, ktoré prijal ÚRSO. Pripomenul, že vodárenské spoločnosti sú v rukách miest a obcí, nie štátu.
Vodári od Nového roka zaviedli nový stály mesačný poplatok, ktorý v závislosti od regiónu pri priemere vodomera 20 milimetrov vychádza od 20 eur do takmer 28 eur za rok. Ak má niekto vodomer s priemerom 25 milimetrov, ročný poplatok môže byť v závislosti od regiónu od 53 až do 324 eur. Regulačný úrad však tvrdí, že bežné domácnosti by mali mať vodomery len s priemerom 20 mm. Na poplatkoch v prípade cien vody regulačný úrad trvá. Zároveň však vyzval ľudí, že ak boli neoprávnene zaradení do kategórie s príliš vysokým poplatkom, majú sa obrátiť na úrad a ten bude konať.
Na poplatky sa sťažujú aj podniky
Problém cien elektriny na západe a východe sa však zatiaľ nerieši. Na vyššie poplatky sa sťažujú aj firmy. „Dlhodobo tvrdíme, že koncové ceny elektrickej energie pre priemysel sú jedny z najvyšších v Európe, vyššie mal asi len Cyprus a to je ostrovný štát,“ povedal Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ). Ceny v SR sú podľa neho dlhodobo najvyššie napriek tomu, že cena elektriny ako komodity na burze klesá. Tá cena je podľa jeho slov všade v Európe rovnaká a problémom sú práve regulované zložky cien energií. Uviedol tiež, že Európska komisia robila anonymný reprezentatívny prieskum, z ktorého vysvitlo, že koncové kontrahované ceny elektrickej energie v EÚ sú okolo 60 eur za megawatthodinu, kým na Slovensku je to na úrovni 100 eur.
„To znamená, že tie náklady sú na Slovensku takmer raz také, ako je priemer EÚ. Nie je to len otázka platenia z hľadiska nákladov, ktoré sú z tohto titulu vyššie, ale automaticky sa tieto náklady musia prejaviť na cene výrobku, čo na európskom konkurenčnom trhu znižuje konkurencieschopnosť firiem. Ak sa bavíme o energeticky náročnejších odvetviach, kde energia tvorí viac ako 40 percent nákladov, musí sa prejaviť negatívnym dopadom na tieto firmy,“ uviedol Hošták.
Vláda je pripravená zmeniť zákony
„Poplatky sa zvyšujú kvôli podpore obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a baníctva, pričom suma, na ktorú sa vo svojich cenách skladajú odberatelia, ročne presahuje 500 miliónov eur,“ upozorňuje výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Podľa neho ak porovnáme Nemecko so Slovenskom, tak veľký priemyselný odberateľ má koncovú cenu v Nemecku o vyše 30 percent nižšiu ako porovnateľný odberateľ na Slovensku. Platí to vraj pri rovnakých podmienkach, v rovnakom odvetví, pri porovnateľnej spotrebe energií. V Nemecku totiž viac ako 90 percent podpory OZE platia v cenách domácnosti. Je to preto, lebo zelenú energiu chcú občania. Priemysel fungujúci na OZE by bol nekonkurencieschopný, keďže náklady na výrobu energie zo slnka či z vetra sú príliš vysoké. V Českej republike napríklad štát platí tretinu nákladov na OZE zo štátneho rozpočtu, keďže je to štátna objednávka. „Nemali by to platiť odberatelia, nie je to objednávka priemyselných odberateľov, aby sme mali taký vysoký podiel OZE alebo z baníctva, ako to máme na Slovensku,“ dodal Gregor. Podľa Petra Kremského z Podnikateľskej aliancie Slovenska nové prepojovacie poplatky nie sú založené na žiadnom logickom a systémovom odôvodnení. „V podstate oproti minulosti sa toho veľa nezmenilo, takže nechápeme, kvôli čomu muselo prísť takéto zvýšenie. Takisto premiérov zákrok, ktorý to zrušil v priamom prenose, je veľmi nesystémový. Svedčí to podľa nás o tom, že úrad nie je nezávislý orgán, ktorý reaguje podľa politickej objednávky. To sa nám zdá nevhodné a dá sa povedať, že je to protizákonné,“ povedal Kremský.
Regulačný úrad však tvrdí, že koná na základe podnetov od občanov. Premiér Fico zase upozornil, že vláda si predvolala šéfa úradu a spýtala sa ho, ako problém bude riešiť. V prípade, že by nekonal, je kabinet pripravený zmeniť príslušné zákony a takto vykonať nápravu.