Ôsme tohtoročné vydanie analytického prehľadu Kompas500 sa venuje trom témam, ktoré ovplyvňujú schopnosť Slovenska rásť, vyrábať a konkurovať. Prináša pohľad na nesúlad na trhu práce, prepad Slovenska v rebríčku konkurencieschopnosti IMD a technologické zaostávanie Európy v patentoch budúcnosti.
V úvodnej časti sa venujeme slovenskému trhu práce, ktorý sa ocitol v paradoxnej situácii. Na konci mája bolo na úradoch práce evidovaných 140 940 disponibilných uchádzačov o zamestnanie, zatiaľ čo firmy hlásili 140 946 voľných pracovných miest. Rozdiel medzi týmito dvoma číslami bol teda iba šesť osôb. Na papieri by sa mohlo zdať, že trh práce je takmer v rovnováhe. Realita podnikov je však iná.
Firmy často nepotrebujú „štatisticky dostupného“ uchádzača, ale konkrétneho pracovníka v konkrétnom regióne, s konkrétnou kvalifikáciou a ochotou nastúpiť do konkrétnej prevádzky. Najvýraznejšie je tento nesúlad vidieť vo výrobe, technických profesiách a remeslách. V máji 2026 bolo v kategóriách kvalifikovaných pracovníkov, remeselníkov, operátorov a montérov strojov a zariadení spolu 93 123 voľných pracovných miest, teda približne dve tretiny všetkých voľných miest na Slovensku.
Analýza zároveň ukazuje, že zahraniční pracovníci nepokrývajú okraj trhu práce, ale jeho produkčné jadro. V máji 2026 ich na Slovensku pracovalo 150 156, pričom 72 849 z nich pôsobilo práve v kategóriách kvalifikovaných pracovníkov, remeselníkov, operátorov a montérov. To predstavuje 48,5 % všetkých zahraničných pracovníkov. Ich rastúci počet je preto skôr dôsledkom štrukturálneho nedostatku ľudí na trhu práce než jeho príčinou.
Druhá časť sa venuje konkurencieschopnosti Slovenska. V rebríčku IMD World Competitiveness Ranking 2026 skončilo Slovensko na 63. mieste zo 70 krajín a v rámci Európskej únie je úplne posledné. V porovnaní s krajinami V4 zaostávame výrazne: Česko je na 33. mieste, Poľsko na 41. mieste a Maďarsko na 51. mieste. Slovensko tak zaostáva za Českom o 30 miest, za Poľskom o 22 miest a za Maďarskom o 12 miest.
Tento stav je o to varovnejší, že Slovensko nebolo vždy na chvoste regiónu. V rokoch 2007 až 2009 sa pohybovalo blízko Česka, pred Maďarskom a výrazne pred Poľskom. Dnes zlyhávame najmä v oblastiach, ktoré priamo ovplyvňujú podnikateľské prostredie, a to v efektívnosti vlády, efektívnosti podnikania, verejných financiách, trhu práce či podnikateľskej legislatíve.
Tretia časť sa zameriava na globálne patentové dáta. Tie ukazujú, že Čína si systematicky buduje pozície v technológiách budúcnosti, zatiaľ čo Európa zaostáva. V roku 2024 mala Čína 49,1 % všetkých patentových prihlášok na svete, USA približne 16,2 % a Európska únia iba 2,9 %. Čína tak podáva približne 17-krát viac patentových prihlášok než celá EÚ.
Ešte výraznejší je rozdiel v digitálnych technológiách. V počítačových technológiách evidovala Čína viac ako 315-tisíc patentov, USA takmer 68-tisíc, zatiaľ čo EÚ iba necelých 3 900. Pri patentoch v oblasti umelej inteligencie mala Čína viac ako 74 % celosvetového podielu, USA vyše 12 % a Európa iba 2,95 %.
Európa má síce silné priemyselné jadro, no aj tradičné sektory sa rýchlo digitalizujú. Rozhodovať bude, kto vlastní patenty k softvéru, algoritmom, čipom, dátovej infraštruktúre a umelej inteligencii. Práve tam vzniká nová pridaná hodnota a práve tam Európa výrazne zaostáva za Čínou aj USA.