Slovensko má za sebou niekoľko konsolidačných balíkov, ktoré zvýšili náklady firmám aj domácnostiam. Podnikateľom aj ľuďom vytiahli viac peňazí z vreciek. Problém je, že výsledok stále nevidno.
„Žiaľ, nejakým zásadným spôsobom sa to z nášho pohľadu na stave verejných financií neodzrkadľuje,“ upozornil výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor v relácii Teraz takto s Ankou Žitnou.
Vláda pritom podnikateľom sľubovala prorastové opatrenia, ktoré mali po ťažkom období uťahovania opaskov ekonomike pomôcť. Diskusia o raste je potrebná. Predstavený balík však podľa Klubu 500 nemožno považovať za skutočne prorastový.
„Vo všeobecnosti je dobré, že vláda niečo pripravila a že sa začína diskusia o prorastových opatreniach. Ale tento balík v žiadnom prípade nepovažujeme za prorastové opatrenia,“ uviedol T. Gregor.
Mnohé návrhy zostávajú najmä v rovine administratívnych úprav, analýz a zámerov. Príliš často počúvame, že sa niečo „zhodnotí“, „zanalyzuje“, „pripraví“ alebo „posúdi“. Slovenská ekonomika však nepotrebuje ďalší zoznam úloh. Potrebuje konkrétne rozhodnutia.
Týka sa to aj cien energií či využitia prostriedkov z Modernizačného fondu. Hovorí sa o správnych témach, no zatiaľ nejde o zmenu, ktorú by podniky reálne pocítili.
Zamestnávatelia pritom predložili konkrétne návrhy s reálnym dosahom. Tie sa však do výsledného balíka nedostali s odôvodnením, že majú vplyv na štátny rozpočet. Lenže práve tu je jadro problému.
„Vláda si musí uvedomovať, že nikto iný ako priemysel, poľnohospodárstvo, stavebníctvo a služby rozpočet nenaplní,“ zdôraznil Tibor Gregor s tým, že ak sa nebude dariť tým, ktorí vytvárajú hodnoty, zamestnávajú ľudí a financujú fungovanie štátu, štát napokon nebude mať čo prerozdeľovať.
Slovensko zároveň nemôže ignorovať širší európsky kontext, ktorý do veľkej miery určuje smer, kam sa bude naša ekonomika uberať. „Európa zaspala dobu,“ zdôraznil výkonný riaditeľ Klubu 500. Hovoríme o umelej inteligencii, elektromobilite či obnoviteľných zdrojoch, no čoraz častejšie na nich zarába namiesto nás Čína.
Pri elektromobilite je Európa závislá od kritických surovín, ktoré sú vo veľkej miere pod kontrolou Číny. Rovnako je to aj pri fotovoltike či veterných turbínach. Pri umelej inteligencii má Čína viac ako 74 % celosvetovo udelených patentov, USA necelých 12 % a Európska únia ani nie 3 %. „Číne nás môže akurát tak potľapkať po pleci, pretože na našich strategických rozhodnutiach zarába najmä ona,“ dodal T. Gregor.
Ak chce Slovensko rásť, nestačí konsolidovať. Musíme konečne začať budovať konkurencieschopnosť. Nie na papieri. V reálnej ekonomike.
Celý rozhovor si môžete vypočuť tu: