Tretie tohtoročné vydanie analytického prehľadu Kompas500 sa zameriava na tri témy, ktoré poukazujú na štrukturálne slabé miesta slovenskej ekonomiky a širšie strategické riziká v európskom priestore – nízku návratnosť investícií do vzdelávania, dlhú práceneschopnosť ako skrytú brzdu produktivity a zraniteľnosť EÚ v oblasti kritických surovín pre elektromobilitu.
V úvodnej časti prinášame graf, ktorý odhaľuje jeden z najvážnejších problémov slovenského trhu práce: iba 46,2 % mladých ľudí so stredoškolským alebo vysokoškolským vzdelaním pracuje v odbore, ktorý zodpovedá ich kvalifikácii. Ide o druhý najhorší výsledok v Európskej únii. Viac ako polovica absolventov tak pôsobí mimo svojho vyštudovaného zamerania alebo využíva získané vzdelanie len čiastočne. Analýza zároveň ukazuje výrazné rozdiely medzi odbormi – zatiaľ čo v zdravotníctve či technických smeroch je zhoda vysoká, v službách, humanitných a spoločenských odboroch je podstatne nižšia. Problémom pritom nie je len objem verejných výdavkov na školstvo, ale najmä ich efektívnosť a slabé prepojenie systému s reálnym dopytom trhu práce. Nízka návratnosť investícií do vzdelávania sa následne premieta do nižšej produktivity aj pomalšieho technologického posunu ekonomiky.
Druhá časť sa venuje systému práceneschopnosti, ktorý predstavuje menej viditeľný, no ekonomicky významný faktor výkonnosti. Hoci v roku 2025 došlo k poklesu celkového počtu dní PN, priemerná dĺžka jednej práceneschopnosti na Slovensku dosahuje približne 42,5 dňa. V porovnaní s Českou republikou je to o 11 až 12 dní viac. Rozdiel teda nespočíva v celkovom objeme PN, ale v dĺžke jednotlivých prípadov. Zároveň sú výrazné regionálne rozdiely – kým v Bratislavskom kraji trvá PN v priemere približne 34 dní, v Žilinskom kraji presahuje 50 dní. Dlhšie trvajúce PN zvyšujú náklady zamestnávateľov, zaťažujú verejné financie a zvyšujú riziko prechodu do dlhodobej neaktivity. Podstatným ukazovateľom efektívnosti systému tak nie je samotný počet prípadov, ale rýchlosť návratu do práce.
Tretia časť sa presúva na úroveň Európskej únie a analyzuje vývoj v oblasti kritických surovín, ktoré sú nevyhnutné pre výrobu batérií a rozvoj elektromobility. EÚ v posledných rokoch buduje strategické partnerstvá s cieľom diverzifikovať dodávky lítia, grafitu, kobaltu či niklu. Oficiálne dáta však ukazujú, že pri viacerých z týchto komodít došlo medzi rokmi 2020 a 2024 k výraznému poklesu dovozu z partnerských krajín. V čase, keď globálny trh s lítium-iónovými batériami prudko rastie a ich význam presahuje automobilový sektor do energetiky či obranného priemyslu, tak pretrváva zraniteľnosť európskeho priemyslu práve na začiatku hodnotového reťazca. Strategické partnerstvá sa zatiaľ nepremietajú do merateľného posilnenia obchodných tokov.
Kompas500 (03/2026) tak prináša dátami podložený pohľad na tri prepojené výzvy: nízku návratnosť investícií do ľudského kapitálu, štrukturálne náklady pracovnej absencie a strategickú surovinovú závislosť Európy. Spoločným menovateľom všetkých troch tém je otázka efektívnosti – ako premieňať verejné zdroje, pracovný potenciál a strategické rozhodnutia na reálnu ekonomickú výkonnosť.