Kompas500 – šieste vydanie 2026

Šieste tohtoročné vydanie analytického prehľadu Kompas500 sa venuje trom témam, ktoré poukazujú na rastúce náklady a strategické riziká ovplyvňujúce konkurencieschopnosť Slovenska aj Európy. Ide o vysoké odvodové zaťaženie práce, neefektívne nastavenie územnej samosprávy a závislosť Európy od čínskych dodávok vzácnych zemín.

V úvodnej časti prinášame analýzu daňovo-odvodového zaťaženia práce na Slovensku. Tá poukazuje na jeden z najvýraznejších problémov slovenského podnikateľského prostredia, ktorým sú vysoké odvody platené zamestnávateľmi. Celkový daňovo-odvodový klin pri zamestnancovi s priemernou mzdou dosahuje na Slovensku 42,7 %, čo je výrazne nad priemerom OECD na úrovni 35,1 %. Samotné odvody zamestnávateľa pritom predstavujú až 24,4 % z celkových nákladov práce, teda takmer dvojnásobok priemeru OECD. Takéto nastavenie výrazne predražuje zamestnávanie, obmedzuje tvorbu pracovných miest, znižuje flexibilitu firiem investovať do ľudí a oslabuje konkurencieschopnosť Slovenska v porovnaní s okolitými krajinami vrátane Poľska.

Druhá časť sa venuje extrémnej rozdrobenosti slovenskej samosprávy a jej dosahom na efektívnosť verejných financií. Dáta ukazujú, že až 95 % slovenských obcí má menej ako 5-tisíc obyvateľov, pričom priemer EÚ predstavuje len 47 %. Slovensko má zároveň približne trojnásobne vyšší počet starostov na 100-tisíc obyvateľov než je priemer EÚ. Takto nastavený systém zvyšuje administratívne náklady, komplikuje koordináciu verejných politík a obmedzuje úspory z rozsahu. Územná samospráva pritom zamestnávala v roku 2024 viac ako 205-tisíc ľudí a na osobných výdavkoch spotrebovala vyše 5,1 miliardy eur. Analýza zároveň poukazuje aj na príklady zo zahraničia, ktoré ukazujú, že efektívnejšie fungovanie samospráv je možné dosiahnuť aj bez administratívneho rušenia obcí.

Tretia časť sa zameriava na strategickú závislosť Európy od čínskych dodávok vzácnych zemín. Tie dnes predstavujú nenahraditeľný vstup pre automobilový priemysel, obranný sektor, energetiku aj digitálnu infraštruktúru. Čína pritom kontroluje rozhodujúcu časť globálneho reťazca vzácnych zemín a v roku 2025 začala aktívnejšie využívať exportné obmedzenia. Analýza upozorňuje, že objem magnetov zo vzácnych zemín exportovaný z Číny za jediný rok postačuje napríklad na výrobu komponentov pre viac ako 61 miliónov automobilov či 20 miliónov elektromobilov. Podľa odhadov Medzinárodnej energetickej agentúry by prípadné výrazné obmedzenie dodávok mohlo ohroziť globálnu výrobu v hodnote približne 6,5 bilióna dolárov ročne, pričom samotná Európa by čelila potenciálnym stratám presahujúcim 1,5 bilióna dolárov. Európa zároveň zatiaľ nedisponuje dostatočnými kapacitami na rýchle zníženie tejto závislosti.