Siedme tohtoročné vydanie analytického prehľadu Kompas500 sa venuje trom témam, ktoré poukazujú na rastúce riziká pre konkurencieschopnosť Slovenska aj Európy. Ide o nevyužité miliardy z emisných kvót, náklady slovenského väzenského systému a bezprecedentnú energetickú expanziu Číny.
V úvodnej časti prinášame analýzu využívania výnosov z emisných kvót a ich vplyvu na konkurencieschopnosť slovenského priemyslu. Slovenské priemyselné podniky dnes čelia vysokým cenám energií, rastúcim regulačným nákladom a tlaku globálnej konkurencie. Paradoxom však je, že štát má zároveň k dispozícii rekordné zdroje, ktoré by mohli pomáhať zmierňovať tieto dopady.
Na účtoch Environmentálneho fondu sa ku koncu roka 2025 nachádzalo takmer 1,98 miliardy eur, pričom až 1,88 miliardy eur tvorili nahromadené výnosy z predaja emisných kvót. Až 95 % všetkých prostriedkov na účtoch Envirofondu tak predstavovali nevyužité príjmy z emisných povoleniek. Napriek tomu sa len obmedzená časť týchto zdrojov vracia späť do priemyslu vo forme kompenzácií nepriamych nákladov CO₂ pre energeticky náročné podniky.
V minulom roku dosiahli príjmy Envirofondu z obchodovania s emisnými kvótami približne 269,6 milióna eur, zatiaľ čo kompenzácie predstavovali len 35,5 milióna eur, teda niečo vyše 13 % týchto príjmov. V porovnaní s viacerými priemyselnými krajinami Európskej únie ide o výrazne nižšiu úroveň podpory. Vo Francúzsku predstavoval podiel kompenzácií približne 44 %, v Belgicku 33 % a v Nemecku 31 %. Slovenské podniky tak dostávajú podstatne menšiu podporu než ich konkurenti v krajinách, ktoré pritom často disponujú stabilnejším energetickým prostredím. A slovenská vláda pritom počíta s tým, že v najbližších rokoch tento podiel kompenzácií ešte ďalej klesne. Analýza preto upozorňuje na potrebu efektívnejšieho využívania emisných príjmov tak, aby klimatická politika neoslabovala priemyselnú základňu Slovenska, ale podporovala jej modernizáciu, konkurencieschopnosť a udržanie pracovných miest.
Druhá časť sa venuje slovenskému väzenskému systému z pohľadu verejných financií, personálnych kapacít štátu a trhu práce. Slovensko patrí v rámci Európskej únie medzi krajiny s nadpriemerne vysokým počtom väzňov aj väzenského personálu v prepočte na počet obyvateľov. Na 100-tisíc obyvateľov pripadá na Slovensku 151 väzňov, zatiaľ čo priemer EÚ dosahuje 117. Ešte výraznejší rozdiel vidno pri personálnom zabezpečení väzenstva. Slovensko eviduje 98 zamestnancov väzenského systému na 100-tisíc obyvateľov, pričom európsky priemer predstavuje 67.
Takto rozsiahly systém prirodzene vytvára vysoké nároky na verejné financie. Výdavky štátu na väzenstvo majú v roku 2026 dosiahnuť približne 331 miliónov eur a v ďalších rokoch sa majú pohybovať na úrovni približne 333 miliónov eur ročne. Podľa údajov Najvyššieho kontrolného úradu dosahovali v roku 2024 priemerné výdavky na väznenú osobu približne 87 eur denne, čo predstavuje takmer 32-tisíc eur ročne na jedného väzňa.
Analýza zároveň poukazuje na to, že vysoký počet väznených osôb nie je len otázkou bezpečnosti alebo trestnej politiky, ale aj významným ekonomickým faktorom. Každý človek vo väzení vypadáva z ekonomickej aktivity a zároveň generuje dodatočné náklady na stráženie, administratívu, infraštruktúru, zdravotnú starostlivosť či prevádzku zariadení. V čase, keď Slovensko čelí nedostatku pracovnej sily a potrebe konsolidácie verejných financií, preto nejde iba o otázku výšky výdavkov na jedného väzňa, ale najmä o celkový rozsah systému. Väčšie využívanie alternatívnych trestov, elektronického monitoringu, prevencie kriminality či efektívnejšia reintegrácia odsúdených do pracovného života by mohli postupne znižovať tlak na verejné výdavky aj personálne kapacity štátu.
Tretia časť sa zameriava na energetickú expanziu Číny, ktorá zásadne mení globálnu ekonomickú rovnováhu. Medzi rokmi 2024 a 2025 zvýšila Čína výrobu elektriny o 493 TWh, čo je objem takmer porovnateľný s celoročnou výrobou elektriny v Nemecku na úrovni približne 500 TWh. Ide zároveň o výrazne viac, než ročne vyrobí Veľká Británia, Španielsko či Taliansko, a tiež viac než všetky krajiny V4 dohromady.
Zásadné pritom je, že prakticky celý tento nárast zabezpečili obnoviteľné zdroje energie. Samotná solárna energia pridala v Číne približne 336 TWh a veterná energia ďalších 138 TWh. Pre porovnanie, globálny prírastok solárnej výroby dosiahol približne 635 TWh, pričom samotná Čína tvorila viac než polovicu tohto rastu. Rozdiel v dynamike je viditeľný aj pri porovnaní s USA a Európskou úniou. Spojené štáty zvýšili výrobu elektriny približne o 129 TWh, zatiaľ čo Európska únia len o približne 24 TWh. Čínsky medziročný prírastok výroby elektriny bol teda takmer štvornásobne vyšší než v USA a viac než dvadsaťnásobne vyšší než v EÚ.
Čína tak nebuduje len nové zdroje elektriny, ale vytvára energetickú infraštruktúru pre ďalšiu fázu priemyselnej transformácie. Lacná a dostupná elektrina bude rozhodujúca pre výrobu batérií, elektromobilitu, umelú inteligenciu, dátové centrá, čipy aj energeticky náročný priemysel. Kým Európa sa často sústreďuje najmä na reguláciu a transformáciu existujúceho systému, Čína paralelne buduje nové kapacity v rozsahu, ktorý dnes nemá vo svete obdobu. Ide preto nielen o energetickú tému, ale aj o priemyselnú a geopolitickú stratégiu, ktorá bude ovplyvňovať globálnu konkurencieschopnosť v nasledujúcich desaťročiach.