Druhé vydanie analytického prehľadu Kompas500 v roku 2026 prináša tri témy, ktoré spolu odhaľujú spoločný menovateľ súčasnej ekonomickej situácie: rastúce napätie medzi potrebou udržať konkurencieschopnosť a realitou, v ktorej slovenské firmy čelia obmedzeniam zvonka aj zvnútra systému. Priemysel sa dostáva pod tlak slabšieho dopytu a nedostatku ľudí, podnikateľské prostredie zhoršuje klesajúca kvalita regulácií a v oblasti talentu Slovensko výrazne zaostáva za Európou aj globálnou konkurenciou.
V úvodnej časti sa Kompas500 venuje slovenskému priemyslu, ktorý zostáva základným pilierom ekonomiky, exportu aj zamestnanosti, no zároveň čelí kombinácii bariér, ktoré firmy nedokážu vyriešiť len vlastnými opatreniami. Dáta Štatistického úradu SR ukazujú dve dominantné prekážky rastu: nedostatok pracovnej sily a oslabený dopyt. Nedostatok kvalifikovaných ľudí je dlhodobý štrukturálny problém súvisiaci s demografickým vývojom a systémom prípravy pracovnej sily, ktorý obmedzuje rozširovanie výroby aj modernizáciu. Zároveň sa v roku 2025 výrazne prejavoval aj slabší dopyt a neistota na externých trhoch, ktoré slovenský priemysel priamo ovplyvňujú cez objednávky a využitie kapacít. Firmy sa tak ocitajú „v kliešťach“ – musia riešiť výkyvy dopytu aj kapacitné limity naraz, pričom tlak na náklady a potreba investícií do produktivity a automatizácie zostávajú.
Druhá časť sa zameriava na kvalitu regulácií a podnikateľské prostredie na Slovensku v európskom kontexte. Kompas500 poukazuje na to, že regulačné prostredie nepredstavuje problém len v rozsahu povinností, ale najmä v ich stabilite, predvídateľnosti a praktickom uplatňovaní. Slovensko sa dlhodobo nachádza v spodnej časti EÚ a zároveň vykazuje negatívny trend. Kým viaceré krajiny regiónu dokázali kvalitu regulácií zlepšovať, Slovensko za nimi zaostáva a rozdiel voči Česku sa prehlbuje. Výsledkom je vyššia administratívna záťaž, vyššie regulačné riziko a slabšia dôvera v stabilitu pravidiel, čo sa priamo premieta do investičných rozhodnutí a ochoty rozširovať výrobu či inovovať.
Tretia časť sa venuje schopnosti Slovenska prilákať vysoko kvalifikovaných odborníkov z tretích krajín. Kompas500 analyzuje využívanie modrej karty EÚ a ukazuje, že Slovensko tento nástroj využíva len minimálne, a to aj napriek rastúcemu nedostatku odborníkov v technických profesiách, priemysle, IT či výskume a vývoji. Zároveň platí, že modrá karta je v rámci EÚ extrémne nerovnomerne využívaná a sústreďuje sa do niekoľkých štátov, ktoré talent priťahujú systematicky, zatiaľ čo Slovensko v tomto mechanizme zostáva na okraji. V širšom kontexte sa ukazuje aj tlak globálnej konkurencie, najmä zo strany USA, ktoré dlhodobo fungujú ako magnet pre kvalifikovaných ľudí vďaka väčšiemu trhu, vyšším mzdám a silnejšiemu výskumnému prostrediu.