Deviate tohtoročné vydanie analytického prehľadu Kompas500 sa venuje trom témam, ktoré zásadne ovplyvňujú budúcnosť európskeho aj slovenského priemyslu. Prináša pohľad na rozdielny vývoj emisií v Európe a Ázii, dlhodobé zaostávanie slovenského inovačného systému a technologickú medzeru medzi Európskou úniou a jej globálnymi konkurentmi.
V úvodnej časti sa venujeme vývoju emisií skleníkových plynov vo svete. Európska únia patrí medzi málo veľkých ekonomických regiónov, ktoré dokázali svoje emisie dlhodobo znižovať. Od roku 1990 klesli emisie CO₂ v EÚ približne o 35 %, zatiaľ čo celosvetovo vzrástli o 75 %. V Číne sa zvýšili o 444 % a v Indii o 425 %. Samotný nárast čínskych emisií predstavoval takmer dve tretiny čistého celosvetového zvýšenia emisií CO₂ v tomto období.
Rozdielne trendy pokračovali aj v posledných rokoch. Medzi rokmi 2020 a 2024 klesli emisie CO₂ v EÚ o 7 %, no v Číne vzrástli o 10 % a v Indii až o 34 %. V roku 2024 pripadalo na Čínu približne 29,2 % svetových emisií skleníkových plynov, na USA 11,1 %, Indiu 8,2 % a na celú EÚ necelých 6 %. Podiel Slovenska dosahoval približne 0,07 %. Čína tak dnes vypúšťa takmer päťnásobok emisií celej Európskej únie.
Tieto čísla nie sú argumentom proti znižovaniu emisií, ale upozornením, že klimatickú politiku nemožno oddeliť od priemyselnej a hospodárskej reality. Ak Európa zníži emisie predovšetkým tým, že výrobu presunie do krajín s rovnakou alebo vyššou emisnou náročnosťou, globálne emisie neklesnú. EÚ však môže prísť o pracovné miesta, investície, pridanú hodnotu aj strategické výrobné kapacity. Európska politika preto musí rozlišovať medzi skutočnou dekarbonizáciou výroby a deindustrializáciou.
Druhá časť sa venuje inovačnej výkonnosti Slovenska. V najnovšom rebríčku European Innovation Scoreboard 2026 dosiahlo Slovensko iba 62,3 % priemernej výkonnosti EÚ a skončilo na 24. mieste z 27 členských štátov. Za nami zostali už len Lotyšsko, Bulharsko a Rumunsko. Kým v roku 2016 dosahoval slovenský inovačný výkon 69 % priemeru EÚ a v roku 2023 ešte 65,6 %, v roku 2026 klesol na najnižšiu úroveň od roku 2015.
Zhoršenie je výrazné aj v porovnaní s krajinami V4. V roku 2016 bolo Slovensko druhou najinovatívnejšou krajinou regiónu a nachádzalo sa pred Maďarskom aj Poľskom. O desať rokov neskôr je posledné. Česko dnes dosahuje 79,1 % priemeru EÚ, Maďarsko 72,1 % a Poľsko 65,2 %. Poľsko sa od roku 2016 zlepšilo z 54 % na 65,2 % priemeru Únie, zatiaľ čo Slovensko kleslo zo 69 % na 62,3 %. Rozdiel medzi Slovenskom a Českom tak predstavuje takmer 17 bodov.
Jednou z hlavných príčin je nedostatočné a nevhodne nastavené financovanie výskumu. V roku 2024 smerovalo zo štátneho rozpočtu na podporu výskumu a vývoja iba 89 eur na obyvateľa, kým priemer EÚ bol 284 eur. Česko vyčlenilo 147 eur a Poľsko 113 eur na obyvateľa. Na aplikovaný výskum smerovalo na Slovensku iba 23,8 % všetkých výdavkov na výskum a vývoj, oproti priemeru EÚ na úrovni 38,5 %. V susednom Česku je to takmer 45 %.
Slovensko pritom dokáže technologicky náročné výrobky vyrábať a vyvážať. V exporte stredne a vysoko technologických výrobkov sme druhí najlepší v EÚ a pri predaji nových alebo výrazne zdokonalených produktov siedmi. Výrazne menej úspešní sme však pri vytváraní vlastných technológií, patentov, duševného vlastníctva a pracovných miest s najvyššou pridanou hodnotou. Inovácie sa zatiaľ nestali stabilnou a dlhodobou hospodárskou prioritou štátu.
Tretia časť sa zameriava na postavenie Európy v globálnej inovačnej súťaži. Pri indexe, v ktorom priemer EÚ predstavuje hodnotu 100, dosahuje Južná Kórea 121,9 bodu, Čína 107,4, Kanada 107,2 a Austrália 105,8. Spojené štáty sa nachádzajú približne na úrovni EÚ. Technologické ťažisko sveta sa tak postupne presúva a Európa už neurčuje tempo vývoja.
Rozhodujúca nie je iba aktuálna úroveň, ale aj rýchlosť napredovania. Od roku 2019 sa inovačný výkon Číny zvýšil o 37,6 bodu a Južnej Kórey o 21,7 bodu, zatiaľ čo EÚ sa zlepšila iba o 11,6 bodu. Čína tak európsky priemer už nielen dobehla, ale aj prekonala. Kým Európa diskutuje o svojej technologickej závislosti, jej konkurenti rozširujú výskum, patentové portfóliá a priemyselné výrobné kapacity.
Výrazným príkladom je Južná Kórea, ktorá v roku 2024 vynakladala na výskum a vývoj 5,1 % HDP, zatiaľ čo Európska únia iba 2,1 %. Podnikové výdavky na výskum a vývoj v Kórei dosahujú 262,5 % úrovne EÚ, medzinárodné patentové prihlášky 230,3 % a dizajnové prihlášky 297,5 %. Kórejský model dokáže prepojiť technické vzdelávanie, podnikové investície, verejnú podporu, patenty a priemyselnú výrobu do jedného funkčného systému.
Európska slabina pritom nespočíva v nedostatku nápadov, univerzít alebo technického know-how. Problém nastáva pri premene poznatkov na komerčný úspech. Komerčne sa využíva iba približne tretina patentov registrovaných európskymi univerzitami. Európa tak často financuje výskum a vytvára technológie, no výroba, vlastníctvo riešení a rast globálnych firiem sa presúvajú do iných regiónov.
Najnovšie vydanie Kompas500 ukazuje, že Európa aj Slovensko stoja pred podobnou výzvou. Nestačí prijímať nové stratégie a stanovovať ďalšie ciele. Rozhodujúca bude schopnosť udržať konkurencieschopný priemysel, rýchlejšie premieňať výskum na technológie a vytvoriť prostredie, v ktorom budú inovácie viesť k novým výrobkom, investíciám a kvalifikovaným pracovným miestam.