Desiate tohtoročné vydanie analytického prehľadu Kompas500 prináša pohľad na pripravenosť Európy na rozsiahlu elektrifikáciu, cenovú konkurencieschopnosť elektriny a rastúcu obchodnú nerovnováhu medzi Európskou úniou a Čínou.
V úvodnej časti sa venujeme európskym plánom na výrazné zvýšenie spotreby elektriny. Elektrina dnes predstavuje približne 23 % konečnej spotreby energie v EÚ, pričom Európska komisia chce tento podiel zvýšiť na 32 % do roku 2030 a na 46 % do roku 2040. Takáto ambícia však predpokladá dostatok stabilnej, dostupnej a cenovo konkurencieschopnej elektriny.
Jedným z kľúčových stabilných zdrojov zostáva jadrová energia. Vo svete bolo k júlu 2026 v prevádzke 417 reaktorov s celkovou kapacitou 379,7 GW. Najmenej 40 rokov má už 207 reaktorov, ktoré predstavujú 48 % celkového výkonu. V nasledujúcich desaťročiach preto bude potrebné naraz modernizovať, nahrádzať alebo odstavovať významnú časť jadrovej flotily. Európska komisia odhaduje, že realizácia jadrových zámerov členských štátov si do roku 2050 vyžiada približne 241 miliárd eur.
Druhá časť sa zameriava na cenu elektriny pre priemysel. Európska komisia chce do roku 2030 znížiť pomer ceny elektriny k cene plynu najviac na 2 : 1. Na Slovensku však v druhom polroku 2025 tento pomer dosahoval pre energeticky náročný priemysel až 2,79 : 1, kým priemer EÚ bol 2,55 : 1. Takýto ukazovateľ je navyše relatívny, pretože sa môže zlepšiť nielen zlacnením elektriny, ale aj zdražením plynu. Pri nezmenenej cene elektriny by Slovensko dosiahlo pomer 2 : 1 aj v prípade, že by plyn zdražel približne o 40 %.
Pre podniky je rozhodujúca absolútna cena energie a jej konkurencieschopnosť vo vzťahu ku globálnym konkurentom. V roku 2024 dosahovala priemyselná cena elektriny v EÚ približne 199 eur/MWh, zatiaľ čo v Spojených štátoch predstavovala 75 eur/MWh a v Číne 82 eur/MWh. Problémom zostáva aj súčasný burzový systém, prepojenie ceny elektriny s cenou plynu a princíp „marginal pricing“, pri ktorom výslednú cenu určuje najdrahší zdroj potrebný na pokrytie dopytu. Vysoké ceny plynu sa tak prenášajú aj do elektriny vyrobenej z lacnejších jadrových či vodných zdrojov.
Tretia časť analyzuje rastúcu obchodnú nerovnováhu medzi EÚ a Čínou. V roku 2025 dosiahol dovoz z Číny 566 miliárd eur, zatiaľ čo európsky export predstavoval 199,5 miliardy eur. Obchodný deficit tak dosiahol 366,5 miliardy eur, teda približne jednu miliardu eur denne. Za 23 rokov sa zväčšil približne deväťnásobne.
Najvýraznejšie sa rozdiel prehĺbil po roku 2019. Do roku 2025 vzrástol dovoz z Číny o 56 %, zatiaľ čo export EÚ iba o 0,5 %. Len medzi rokmi 2024 a 2025 sa obchodná medzera rozšírila približne o 55 miliárd eur. Európa sa tak čoraz viac dostáva do pozície spotrebiteľského trhu, ktorý nakupuje výrobky a technológie vytvorené mimo vlastného územia. Potrebuje preto budovať vlastné výrobné kapacity, diverzifikovať dodávateľov a vytvárať podmienky, v ktorých sa oplatí investovať a vyrábať priamo v Únii.