Index ľudského šťastia na Slovensku je pod priemerom krajín EÚ. Slováci boli podľa posledného rebríčka až na sedemnástom mieste spomedzi krajín Európskej únie. Index ľudského šťastia hodnotí pozitívne a negatívne pocity ľudí a berie do úvahy faktory ako HDP na obyvateľa, sociálnu podporu, slobodu rozhodovania či počet rokov zdravého života. Rok 2020 sa zrejme nezapíše … Pokračovať
Slovensko podľa Globálneho indexu konkurencieschopnosti talentov 2020 stagnuje v schopnosti prilákať a udržať si talenty. Za posledných 6 rokov pokleslo z 27. na 39. priečku spomedzi 132 hodnotených krajín sveta. V obzvlášť nelichotivej situácii sa nachádza hlavné mesto Bratislava, ktoré sa spomedzi 155 hodnotených miest v rámci 132 krajín umiestnilo až na 95. mieste, s … Pokračovať
V investíciách do zdravotníctva Slovensko výrazne zaostáva za väčšinou západných štátov, ale aj za priemerom OECD. Kým najrozvinutejšie krajiny sveta investujú do prístrojového vybavenia či majetku nemocníc 5,6 % v rámci svojich výdavkov, na Slovensku je to len 4,3 %. Podpisuje sa to tak na prístrojovom vybavení, ako aj na počte lôžok. Kým napríklad Nemecko … Pokračovať
Každý piaty slovenský vysokoškolák odchádza študovať do zahraničia a tento podiel z roka na rok rastie. Kým v roku 2015 si vybralo vysokú školu v zahraničí 14,5% našich študentov, v roku 2018 (posledný dostupný údaj) ich už bolo 19,2%. Slovensko je tak v rámci OECD krajinou s druhým najvyšším podielom vysokoškolákov študujúcich v cudzine. Žiaľ, … Pokračovať
Priemerná mzda na Slovensku rástla v posledných rokoch rýchlejšie ako produktivita práce. Pre konkurencieschopnosť nášho priemyslu to nie je dobrá správa, o to viac, ak vezmeme do úvahy, že priemyselná produkcia na Slovensku za 9 mesiacov tohto roka klesla medziročne o 12,7 %, pričom priemerná mzda za rovnaké obdobie mala stúpajúcu tendenciu. V krízových rokoch … Pokračovať
Priemysel a priemyselná výroba sa u nás podieľajú na hrubej pridanej hodnote až viac ako 20 %-tami, je to piate najvyššie číslo v rámci krajín EÚ. Podľa Eurostatu bol vlani podiel priemyslu vyšší len v Írsku, Česku, Slovinsku a Poľsku. V čase hospodárskej krízy, ktorú so sebou priniesla pandémia COVID-19, by preto mala vláda podľa … Pokračovať
Slovensko v digitálnej konkurencieschopnosti výrazne zaostáva za krajinami V4 či priemerom európskej 27-čky, o Číne už ani nehovoriac. A paradoxne priepastne zaostávame za krajinami Rumunsko, Bulharsko či Srbsko. Digitálna konkurencieschopnosť hovorí o tom, ako je podnikateľské prostredie pripravené na rozvoj digitálnej ekonomiky a ako štát napomáha podnikom rozvíjať ich digitálne kapacity. Posilňovať konkurencieschopnosť aj v … Pokračovať
Klub 500 víta, že zamestnávatelia budú môcť žiadať o štátnu pomoc v dôsledku poklesu príjmov do konca tohto a aj na budúci rok. Združenie najväčších zamestnávateľov však mrzí, že vláda neschválila aj navýšenie štátnej pomoci. Stále sú pritom sektory, ktorým sa nedarí, čo dokazuje aj takmer nemeniaca sa výška príspevku na jedného zamestnanca. Táto pritom … Pokračovať
Výroba a služby v eurozóne zaznamenali v tomto roku obrovský pokles. Prepad produkcie bol dokonca dvojnásobne väčší, než v krízovom roku 2009. Napriek tomu, že výhľady na najbližších dvanásť mesiacov sú pozitívne, výkonnosť európskej ekonomiky je stále nízka. Aj keď sa produkcia v eurozóne postupne zotavuje, treba mať na pamäti fakt, že priemyslu a službám … Pokračovať
Štát vyberie na daniach a odvodoch o 2,7 miliardy eur menej, než sa pôvodne plánovalo pri schvaľovaní rozpočtu. Vyplýva to z prognóz Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Hoci predstavitelia vlády neskrývajú optimizmus z oživovania ekonomiky, Klub 500 upozorňuje, že na radosť je priskoro. Straty, ktoré v dôsledku koronakrízy vznikli, bude potrebné nahradiť a firmy budú musieť … Pokračovať