Dvanáste tohtoročné vydanie analytického prehľadu Kompas500 prináša pohľad na rastúcu komplexnosť európskej regulácie, upozorňuje na vysokú váhu odvodov zamestnávateľov na Slovensku a porovnáva výsledky európskeho vzdelávania s globálnou konkurenciou. Spoločným menovateľom všetkých troch tém je konkurencieschopnosť – dnešná aj budúca.
Úvodná časť sa venuje regulačnej inflácii. Regulačnú záťaž totiž nemožno posudzovať iba podľa počtu smerníc a nariadení, ale aj podľa rozsahu a komplexnosti pravidiel, ktoré musia podniky sledovať a zavádzať do praxe. Pri ochrane osobných údajov sa rozsah porovnávaných predpisov zvýšil z približne 12,5-tisíca na viac ako 54-tisíc slov, teda o 332 %. Pri obaloch a odpadoch z obalov narástol hlavný text z vyše 5-tisíc na 57-tisíc slov, čo predstavuje zvýšenie o 960 %. Pri batériách sa rozsah príloh zvýšil dokonca o 2 734 %. Tieto čísla nie sú priamym meradlom nákladov regulácie, ukazujú však, v akom čoraz komplexnejšom právnom prostredí musia európske podniky vyrábať, investovať a inovovať.
Druhá časť poukazuje na vysokú váhu odvodov zamestnávateľov na Slovensku. Kým v roku 2011 tvorili 22,5 % slovenských daňových príjmov vrátane povinných odvodov, do roku 2024 ich podiel vzrástol na 26,1 %. Na úrovni EÚ sa pritom v rovnakom období znížil z 19,1 % na 18 %. Slovensko je zároveň jedinou krajinou V4, kde bola táto váha v roku 2024 vyššia ako v roku 2011. Zamestnávateľské odvody dosahovali 9,3 % HDP oproti 7,1 % v EÚ a pri modelovom priemernom zamestnancovi predstavovala samotná odvodová zložka zamestnávateľa 26,58 % celkových nákladov práce, čo je najviac zo všetkých krajín v sledovanom porovnaní.
Tretia časť sa pozerá na vzdelávanie ako na jeden zo základov budúcej technologickej a priemyselnej konkurencieschopnosti. Slovensko dosiahlo v hodnotení PISA 2025 469 bodov v matematike, 475 v prírodných vedách a 448 v čítaní. Širšie porovnanie však ukazuje výrazný odstup Európy od najúspešnejších ázijských systémov. Jednoduchý priemer krajín EÚ dosahuje približne 460 bodov v matematike a 476 v prírodných vedách, zatiaľ čo Singapur získal 563 a 560 bodov. Ešte vyššie skóre dosiahli čínske regióny Peking, Šanghaj, Jiangsu a Zhejiang zahrnuté do testovania – 612 bodov v matematike a 597 v prírodných vedách.
Dnešní pätnásťroční budú mať v roku 2035 približne 25 rokov. Práve z tejto generácie budú prichádzať odborníci potrební pre novú energetiku, automatizovaný priemysel, vývoj technológií či umelú inteligenciu. O budúcej konkurencieschopnosti Európy sa preto nerozhoduje iba pri nastavovaní regulácie či investičnej politiky, ale aj dnes v školských triedach.