Európa si vlastnými rozhodnutiami systematicky oslabuje priemysel a konkurencieschopnosť. Každá ďalšia vlna regulácií zvyšuje náklady podnikov a znižuje investičnú atraktivitu kontinentu. Ak sa tento trend nezastaví, výsledkom bude menej investícií, menej výroby a menej pracovných miest. Práve na tento nepriaznivý vývoj upozorňuje Klub 500, ktorý sa na minulotýždňovom zasadnutí členskej schôdze jednoznačne zhodol, že pokračujúca vlna regulácie bez paralelných prorastových opatrení predstavuje vážne riziko pre slovenskú aj európsku ekonomiku.
Európska únia v mene ambicióznych cieľov prijíma regulácie, ktoré zásadne zvyšujú náklady podnikov, rozširujú administratívnu záťaž a oslabujú konkurencieschopnosť celého európskeho priemyslu. V čase, keď Spojené štáty či Ázia cielene podporujú vlastné hospodárstva, Európa si sama komplikuje vlastné podnikateľské prostredie. A tieto kroky najviac zasahujú priemyselné krajiny, akou je aj Slovensko.
Lavína novej európskej legislatívy a jej mechanická implementácia do slovenského právneho poriadku majú zásadné negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Klub 500 dlhodobo poukazuje na to, že štátu chýba systematická stratégia ochrany konkurencieschopnosti. Namiesto podpory priemyslu a investícií pribúdajú nové regulácie, ktoré zvyšujú náklady, rozširujú byrokraciu a znižujú investičnú atraktivitu krajiny. Na jednej strane absentujú účinné prorastové opatrenia a podpora konkurencieschopnosti. Na druhej strane pribúda legislatíva vyplývajúca z povinnej implementácie smerníc EÚ, ktorá opätovne zhoršuje podnikateľské prostredie, a to nielen na Slovensku, ale aj v celej Európskej únii.
Príkladom takejto legislatívy je nová smernica č. 2024/1275 o energetickej hospodárnosti budov, ktorá stanovuje, že od 1. januára 2028 musia byť nové budovy vo vlastníctve verejného sektora budovami s nulovými emisiami. Zároveň zavádza povinnosti budovania rozsiahlej nabíjacej infraštruktúry, keďže nové alebo významne obnovované nebytové budovy s viac ako piatimi parkovacími miestami musia mať minimálne jeden nabíjací bod na každých päť miest, kabeláž pre minimálne 50 % parkovacích miest a prípravu vedenia pre zvyšné miesta. Pri nových alebo významne obnovovaných bytových budovách s viac ako tromi parkovacími miestami sa vyžaduje minimálne jeden nabíjací bod na tri miesta, kabeláž pre polovicu parkovacích miest, ako aj príprava vedenia pre ostatné miesta. Súčasťou majú byť aj minimálne dve parkovacie miesta pre bicykle na každú bytovú jednotku. Osobitne problematická je požiadavka dimenzovať kabeláž tak, aby umožňovala súbežné používanie nabíjacích bodov na všetkých parkovacích miestach vrátane prenosu dát a elektromerov, čo absolútne nereflektuje reálny stav distribučných a prenosových sústav, ktoré na takéto zaťaženie nie sú pripravené. V praxi tak môže ísť o povinnosti, ktoré technicky nebude možné naplniť. Navyše zavedenie energetických certifikátov a ich vedenie v centrálnej evidencii vníma Klub 500 ako potenciálny nástroj budúcich zásahov do vlastníckych práv v prípade, že nehnuteľnosti nebudú spĺňať nové požiadavky.
Rovnako závažné vplyvy prináša transpozícia smernice EÚ č. 2024/1785, ktorá v rámci cieľa klimatickej neutrality do roku 2050 zavádza určovanie záväzných rozsahov environmentálnej výkonnosti podnikov – napríklad spotrebu energie či vody na jednotku produkcie, efektívnosť využívania materiálov alebo úroveň vzniku odpadu. Zároveň zavádza povinný systém environmentálneho manažérstva, pravidelné audity každé tri roky, ako aj povinné transformačné plány do roku 2030 pre energeticky náročné odvetvia smerujúce ku klimatickej neutralite do roku 2050. Nový režim sa zároveň rozširuje aj na intenzívne chovy hydiny a ošípaných, čím sa poľnohospodárstvo výraznejšie dostáva pod režim integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania (IPKZ) z dôvodu produkcie emisií, najmä amoniaku a metánu.
„Európa hovorí o konkurencieschopnosti, ale firmám prikladá na plecia ďalšie bremeno. Výsledkom nie je vyššia pridaná hodnota, ale vyššie náklady a viac byrokracie,“ uviedol výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
Slovenská vláda má povinnosť transponovať európske smernice do národnej legislatívy. To je realita, ktorú Klub 500 rešpektuje. Pri ich prenose do národnej legislatívy je však nevyhnutné zachovať primeranosť a vyhnúť sa nadmernému rozširovaniu povinností nad rámec požiadaviek EÚ. Takzvaný „gold-plating“ by v súčasnej ekonomickej situácii znamenal ďalšie zbytočné zvyšovanie nákladov a oslabovanie konkurencieschopnosti našej krajiny. Zároveň však treba jasne povedať, že samotná Európska únia nesmie prijímať regulácie odtrhnuté od ekonomickej reality a technických možností členských štátov. Ak Brusel bude pokračovať v nastavovaní povinností bez ohľadu na ich reálne vplyvy na priemysel a globálnu konkurenciu, oslabí tým nielen jednotlivé krajiny, ale aj celú európsku ekonomiku.
Klub 500 preto vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby presunula pozornosť od pasívneho preberania regulácií k aktívnej ochrane slovenskej ekonomiky. Slovensko potrebuje okamžité a systematické opatrenia na zlepšenie konkurencieschopnosti, ktoré prinesú stabilitu podnikateľskému prostrediu, podporia investície a zabezpečia rast príjmov ekonomiky aj verejných financií. Bez jasnej stratégie na posilnenie výkonu hospodárstva budeme svedkami ďalšieho útlmu priemyslu, odlivu kapitálu a oslabovania životnej úrovne. Vláda musí začať konať v prospech ekonomického rastu a konkurencieschopnosti skôr, než regulačné zaťaženie definitívne oslabí potenciál slovenskej ekonomiky. Ak sa kurz nezmení dnes, zajtra už nemusí byť čo zachraňovať.