Štvrté tohtoročné vydanie analytického prehľadu Kompas500 sa zameriava na tri témy, ktoré ukazujú rastúce riziká pre slovenskú aj európsku ekonomiku – zraniteľnosť pri dodávkach čpavku, hnojív a ďalších strategických surovín, zaostávanie Slovenska v digitalizácii verejných služieb a slabnúce technologické postavenie Európy v čase rastúcej dominancie Číny.
V úvodnej časti prinášame graf, ktorý ukazuje, že geopolitické napätie v okolí Hormuzského prielivu nepredstavuje riziko len pre ceny ropy, ale aj pre dostupnosť čpavku, hnojív a ďalších surovín dôležitých pre poľnohospodárstvo aj priemysel. Narušenie tejto trasy sa môže rýchlo premietnuť do vyšších nákladov pre farmárov, rastu cien potravín aj širších priemyselných vstupov. Zároveň sa ukazuje strategický paradox Európy: má kapacity na výrobu čpavku, no vysoké ceny energií oslabujú jej vlastnú výrobnú základňu. Bez dostupnej a cenovo konkurencieschopnej energie totiž nebude konkurencieschopná ani domáca výroba strategických vstupov.
Druhá časť sa venuje digitalizácii verejnej správy. Tá patrí medzi reformy, ktoré dokážu súčasne zlepšovať služby štátu aj znižovať jeho náklady. Slovensko však v kvalite digitálnych verejných služieb zaostáva za priemerom EÚ aj za európskymi lídrami. Dôsledkom je vyššia administratívna záťaž, pomalšie procesy a vyššie transakčné náklady pre podniky aj občanov. Digitalizácia pritom nie je len otázkou technologickej modernizácie, ale aj konkurencieschopnosti krajiny.
Tretia časť sa presúva do globálneho kontextu a ukazuje, že Čína už dnes nebuduje len priemyselnú či surovinovú prevahu, ale systematicky si vytvára náskok vo výskume a pokročilých technológiách. O budúcej ekonomickej sile sa totiž čoraz viac rozhoduje v oblastiach, ako sú umelá inteligencia, kvantové technológie, pokročilé materiály či biotechnológie. Európa v tejto súťaži zaostáva a bez výraznejšieho posilnenia výskumu, talentov a technologických kapacít jej hrozí ďalšie oslabovanie v globálnej konkurencii.
Kompas500 (04/2026) tak prináša pohľad na tri prepojené výzvy: potrebu udržať domácu konkurencieschopnú výrobu pri strategických vstupoch, znižovať vnútorné náklady ekonomiky cez efektívnejší štát a zároveň posilniť európsku pozíciu v technologickej súťaži budúcnosti.