V novembri 2015 bol v Národnej rade Slovenskej republike schválený zákon č. 351/2015 Z.z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudne vykonateľnosť 18. júna 2016. Klub 500 zásadne nesúhlasí s predloženým znením zákona o cezhraničnej spolupráci. Zákon je výrazne nad rámec požiadaviek Nariadení a Smerníc EKaR. Zákon zavádza nové administratívne podmienky a povinnosti prezamestnávateľa.
Nižšie uvádzame zásadné rozpory a výhrady Klubu 500:
POJMY A RÁMCE:
1. zákon používa nejasnú, nedefinovanú terminológiu v ustanoveniach čl. I. (najmä § 2 – Vymedzenie pojmov na účely zákona). čím v aplikačnej praxi môže vzniknúť výkladový problém nejasnej, nepresnej definície základných pojmov zákona, a teda sa nastolí stav právnej neistoty dotknutých subjektov aplikujúcich predmetný zákon. Základné pojmy ako výkon práce, výkon služby nie sú nikde v zákone definované, hoci zákon s nimi spája právne účinky a ich výklad nemôže byť predmetom svojvôle pri aplikácie v praxi,
2. zákon zakladá povinnosti, okrem iného, aj pre tuzemského zamestnávateľa, ktorý v zmysle predkladacej správy je primárnym právnym predpisom na úpravu, definíciu a postup zamestnávateľa a zamestnanca v pracovnoprávnych vzťahoch.
3. Zákon nestanovuje minimálny časový rámec pri vyslaní zamestnanca do zahraničia a naopak pri vyslaní zahraničného zamestnanca na územie SR, môže ísť teda aj o polhodinový pobyt v okolitých štátoch, čo vyvolá administratívnu záťaž, najmä pre zamestnávateľov.
4. zákon o cezhraničnej spolupráci znevýhodňuje zamestnancov pracujúcich na pracovnú zmluvu na úkor živnostníkov, ktorí podnikajú vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Predpokladáme, že účel ktorý sa zákonom sledoval – ochrana zamestnancov, nebude plnený vzhľadom na uprednostnenie živnostníkov pri vysielaní zamestnancov do zahraničia.
5. Zákon v prijatej, ešte neúčinnej podobe, by si preto vyžadoval prijatie nevyhnutných zmien a opatrení, pred nadobudnutím jeho účinnosti, tak aby sa odstránili výhrady vyššie uvedené s ohľadom na skutočnosť, že ide o administratívnu náročnosť, ktorá má byť kladená na zamestnávateľov.
ZÁSADY A PRINCÍPY PRÁVENHO ŠTÁTU:
zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ)
1. zásada proporcionality – vhodnosti a primeranosti. Vzťahuje sa na legislatívnu činnosť Spoločenstva, ale aj na činnosť členských štátov v oblastiach, ktoré spadajú do oblasti kompetencıí Spoločenstva, či už ide o normotvorbu, alebo implementáciu aplikáciou. Zásada proporcionality, tak, ako je aplikovaná súdnym dvorom, vystupuje ako všeobecná zásada slúžiaca na uváženie toho, či určitý právny akt bol, alebo nebol primeraný cieľu, ktorý sledoval.
2. zásada právnej istoty – prehľadnosti a efektívnosti. Zásada predstavuje formu predvídateľnosti a očakávaní konania orgánov verejnej moci s prihliadnutím na možné uloženie sankcie.
zo slovenských právnych predpisov a súdnej praxe
3. konanie v dobrej viere – iný podnikateľ nemôže znášať zodpovednosť a následne trest za iného podnikateľa/jeho zamestnanca, pokiaľ prijal jeho služby v dobrej viere. Konanie v dobrej viere/bona fides/ je liberačným dôvodom vyvinenia, na ktoré sa prihliada.
ÚSTAVA SR:
1. Čl. 1
Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Porušovaním princípov právneho štátu pri prijímaní legislatívy, ktoré sú definované nižšie, ministerstvo porušuje Ústavu Slovenskej republiky.
2. Čl.2
Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Porušovaním čl. 2 Ústavy pri prijímaní legislatívy ministerstvo porušuje Ústavu Slovenskej republiky ako hlavný pilier štátu.
3. Čl. 152 ods. 4
Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou.
EURÓPSKA LEGISLATÍVA:
1. Smernica sa do vnútroštátneho právneho poriadku neimplementuje priamym prepisom jej obsahu, ale definuje iba akýsi cieľ, ktorý má byť spôsobom najvhodnejším pre jednotlivý členský štát dosiahnutý.
LEGISLATÍVNE PRAVIDLÁ VLÁDY:
čl.2 Cieľ legislatívnych prác
2. Cieľom legislatívnych prác je pripraviť za účasti verejnosti a schváliť taký návrh zákona, ktorý sa stane funkčnou súčasťou vyváženého, prehľadného a stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky zlučiteľného s právom Európskej únie a medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky.
3. Vyváženosť právneho poriadku predpokladá zosúladenie všetkých jeho súčastí. Toto zosúladenie predpokladá
a. taký súlad zákona s právnym poriadkom, že dosahovanie cieľov sledovaných jedným
zákonom nebráni alebo nesťažuje dosahovanie cieľov sledovaných iným zákonom
ROZSUDKY:
Česká republika NSČR, sp.zn. 22 Cdo 1567/2004: šikanou je taký výkon práva, ktorého jediným cieľom je poškodiť druhého „Za zneužití výkonu práva lze považovat pouze takové jednání, jehož cílem není dosažení účelu a smyslu sledovaného právní normou, nýbrž které je v rozporu s ustálenými dobrými mravy vedeno přímým úmyslem způsobit jinému účastníku újmu.“
V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. II. ÚS 141/00,III ÚS 74/02, …) ako aj v zmysle Ústavy SR čl. 152 ods. 4 ústavy: „Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou.“
POROVNANIE POVINNOSTÍ PRE ZAMESNÁVATEĽA V ZMYSLE SMERNICE A V ZMYSLE NÁVRHU ZÁKONA O CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCI
Nové povinnosti (písomne dohodnuté so zamestnancom) pre domáceho zamestnávateľa pri vyslaní zamestnanca na výkon práce do zahraničia /okrem už existujúcich v §58 ods. 5 Zákonníka práce/ písomná informácia naviac o:
pracovnom čase
výmere dovolenky
POVINNOSTI PRE ČLENSKÝ ŠTÁT V ZMYSLE SMERNICE:
(14)V ZFEÚ sa výslovne uznáva rešpektovanie rozmanitosti vnútroštátnych systémov pracovnoprávnych vzťahov, ako aj autonómia sociálnych partnerov.
(20) Aby sa zlepšil prístup k informáciám, v členských štátoch by sa mal určiť jediný zdroj informácií. Každý členský štát by mal v súlade s normami týkajúcimi sa dostupnosti webových stránok zriadiť jednotnú oficiálnu vnútroštátnu webovú stránku, ako aj ďalšie vhodné komunikačné podmienky.
(23) S cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie hmotnoprávnych pravidiel týkajúcich sa pracovných podmienok, ktoré sa majú dodržiavať v súvislosti s vyslanými pracovníkmi, a monitorovať ich dodržiavanie, by členské štáty mali uplatňovať len určité administratívne požiadavky a kontrolné opatrenia voči podnikom, ktoré vysielajú pracovníkov v rámci poskytovania služieb. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ možno takéto požiadavky a opatrenia odôvodniť naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu, ktoré zahŕňajú účinnú ochranu práv pracovníkov, a to za predpokladu, že sú primerané na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa a neprekračujú rámec toho, čo je potrebné na jeho dosiahnutie.
ZODPOVEDNOSŤ ZA NELEGÁLNE ZAMESTNÁVANIE v ZMYSLE SMERNICE
Smernica v Čl. 12 Smernice 2014/67/EÚ umožňuje členským štátom prijať opatrenia s cieľom ochrany zamestnanca pri nevyplatenej čistej mzde. Návrh Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny však prijatím zodpovednosti subdodávateľa za nelegálne zamestnávanie absolútne prekročil aj návrhy Smernice vo veci zodpovednosti iného zamestnávateľa.
Zároveň upozorňujeme, že Smernica v čl 12 bod 5 upravuje možnosť úpravy vyvinenia, ktorú slovenský zákon neupravuje.
Dovoľujeme si upozorniť na body čl. 12 Smernice:
1. môžu členské štáty
2. po konzultácii s príslušnými sociálnymi partnermi
3. pokiaľ ide o akékoľvek nevyplatené čisté mzdy zodpovedajúce minimálnym mzdovým tarifám
4. dodávateľ, ktorý splní povinnosť vynaložiť náležitú starostlivosť vymedzenú vo vnútroštátnom práve, nie je zodpovedný
Celé znenie čl. 12 Smernice o ZODPOVEDNOSTI SUBDODÁVATEĽA
1. V záujme boja proti podvodom a zneužívaniu môžu členské štáty po konzultácii s príslušnými sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou prijať ďalšie opatrenia na nediskriminačnom a primeranom základe s cieľom zabezpečiť, aby vyslaný pracovník mohol v rámci subdodávateľských reťazcov uplatniť voči dodávateľovi, ktorého priamy subdodávateľ je zamestnávateľom (poskytovateľom služieb), na ktorého sa vzťahuje článok 1 ods. 3 smernice 96/71/ES, zodpovednosť, ktorú tento dodávateľ nesie spolu so zamestnávateľom alebo namiesto zamestnávateľa, pokiaľ ide o akékoľvek nevyplatené čisté mzdy zodpovedajúce minimálnym mzdovým tarifám a/alebo príspevkom, ktoré sa majú zaplatiť do spoločných fondov alebo inštitúciám sociálnych partnerov, ak sa na ne vzťahuje článok 3 smernice 96/71/ES.
2. Pokiaľ ide o činnosti uvedené v prílohe k smernici 96/71/ES, členské štáty ustanovia opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby vyslaný pracovník mohol v rámci subdodávateľských reťazcov uplatniť voči dodávateľovi, ktorého priamy subdodávateľ je zamestnávateľom, zodpovednosť, ktorú tento dodávateľ nesie spolu so zamestnávateľom alebo namiesto zamestnávateľa, v súvislosti s právami vyslaných pracovníkov uvedenými v odseku 1 tohto článku.
3. Zodpovednosť podľa odsekov 1 a 2 sa obmedzuje na práva pracovníka nadobudnuté zo zmluvného vzťahu medzi dodávateľom a jeho subdodávateľom.
5. Členské štáty môžu v prípadoch uvedených v odsekoch 1, 2 a 4 stanoviť, že dodávateľ, ktorý splní povinnosť vynaložiť náležitú starostlivosť vymedzenú vo vnútroštátnom práve, nie je zodpovedný.