Klub 500: Kto je dobrým a kto zlým farmárom?

Médium: Hospodárske noviny, Dátum 04.07.2018
Autor: Tibor Gregor

Veľké farmy kŕmia národ. Preto sú stále pod drobnohľadom.

Veľkí farmári sú zlo a malí, poctiví roľníci kvôli nim nedokážu predávať svoje s láskou pestované produkty. To je mediálny obraz, ktorý posledné udalosti neférovo zanechali na veľkých družstvách.
Klub 500 je združením vlastníkov firiem zamestnávajúcich viac ako 500 zamestnancov a v našich radoch sú aj ľudia, ktorí družstvá vlastnia a hospodária na veľkých výmerách. Preto vieme, že delenie na veľkých a malých nevypovedá o príčinách kriminálnych praktík v sektore. Skúsenosti našich členov ukazujú, že týmto praktikám častejšie čelia práve štandardní veľkí hráči zo strany špekulantov. Aká je teda skutočnosť?

Kto živí Slovensko Veľké farmy sú pre Slovensko dôležité, pretože dokážu vyrábať za ceny, ktoré akceptujú obchodné reťazce. Malá farma nikdy nevyrobí mlieko za 30 centov za liter. Aj preto veľké farmy tvoriace takmer 90 percent našej prvovýroby kŕmia národ. Preto opatrne s urážlivými stereotypmi.

Napriek množstvu rezerv, ktoré slovenské podnikateľské prostredie má, sa nedá vo všeobecnosti povedať, že by sme boli nevyspelou krajinou bez pravidiel. Nielen v agrosektore, ale na všetkých trhoch platí, že sú to práve väčší hráči, ktorí sú regulovaní oveľa prísnejšie ako tí malí. V tomto smere sme štandardnou európskou krajinou.

Je nepredstaviteľné, aby napríklad veľké fabriky nedodržiavali Zákonník práce na rozdiel od mnohých dvojosobových eseročiek kopírujúcich závislú činnosť zamestnancov dodávateľskými zmluvami. Fyzické osoby môžu na internete beztrestne predávať stočené autá, zatiaľ čo bazárom hrozí odobratie licencie aj vtedy, ak to urobia nevedomky.

Rovnako je to aj v poľnohospodárstve. Veľké družstevné (nie finančné, ako ich často nazývajú) skupiny sú často len divíziou väčšej firmy, ktorá už má skúsenosti s podnikaním v iných oblastiach. Z tých ich neraz aj dotuje, pretože agrobiznis je podnikanie s dlhodobou stratégiou. Veľké firmy, ktoré sú pod drobnohľadom úradov i médií, si naozaj nemôžu dovoliť praktiky, aké vidíme napríklad u niektorých samostatne hospodáriacich roľníkov, ktorí tých väčších niekedy doslova vydierajú.

Pán Špekulant Jeden príklad za všetky: Pán Špekulant v minulosti na pozemkoch veľkého družstva nehospodáril, no to mu nebráni v jeho plánoch, ako ich za každú cenu užívať. Družstvu doručuje výpovede v mene prenajímateľov, ktorým družstvo riadne platí nájomné. Čo na tom, že ho na takéto konanie nikto nesplnomocnil, prenajímatelia dokonca ani nevedia, že v ich mene nelegálne koná. Chce, aby pozemky družstvo prenajímalo jemu a ak náhodou o tom legálnym prenajímateľom aj povedal, boli to slová z kategórie trestného činu nebezpečného vyhrážania. Podobných a horších príkladov by sme našli množstvo.

Je dobré, že médiá otvorili tému nekalých praktík v poľnohospodárstve. No zjednodušené delenie na veľkých a malých farmárov kriví realitu. Čo je horšie, podvodníkov spoločenská atmosféra v ich pokútnych aktivitách ešte povzbudzuje, pretože nadobudli pocit beztrestnosti pod morálnou ochranou a za potlesku samotných najvyšších predstaviteľov štátu.