Návrh Stratégie pracovnej mobility cudzincov, ktorý vznikol z iniciatívy predsedu vlády Petra Pellegriniho, pomôže znížiť byrokratické prekážky pri zamestnávaní ľudí z tretích krajín. Pre podnikateľov to znamená jednoduchšie hľadanie pracovníkov a možnosť ďalšieho rozvoja. Navrhnuté opatrenia je však dôležité urýchlene premietnuť do reality.
Nedostatok pracovnej sily sa stal jednou z najväčších prekážok rozvoja slovenskej ekonomiky a až takmer 40–percent podnikateľov kvôli tomuto problému musí odmietať nové zákazky a investície. Jedným z množných riešení sú návrhy opatrení Stratégie pracovnej mobility cudzincov ktorú dnes schválila Vláda SR. „Túto iniciatívu predsedu vlády vnímame pozitívne. V priebehu krátkej doby sa mu podarilo predložiť dokument, ktorý významne znižuje byrokratické prekážky pri zamestnávaní ľudí z krajín mimo Európskej únie,“ hovorí výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
Návrh obsahuje opatrenia, ktoré celý proces prijímania zamestnancov významne skrátia. Niektoré z nich je navyše možné realizovať v krátkom čase. „Je potrebné, aby sa pri opatreniach, ktoré si vyžadujú zmenu právnych predpisov čo najskôr naštartoval legislatívny proces a mohli sa tak dostať do reálneho života,“ dodáva Gregor.
Klub 500 na nedostatok pracovných síl v priemysle dlhodobo upozorňuje. Každý jeden člen Klubu 500 sa už stretol so situáciou, keď bol nútený odmietnuť zákazku z dôvodu nedostatku pracovnej sily. Viacerí členovia Klubu 500 naviac boli v minulosti nútení presunúť časť svojich zákaziek do svojich zahraničných spoločností. Slovenská ekonomika tak prichádza o nemalé peniaze, o možnosti rastu a táto situácia sa neustále zhoršuje. „Sme radi, že sa táto téma začala riešiť na úrovni vlády. Ignorovanie problému by mohlo mať pre Slovensko v budúcnosti nepríjemné následky,“ hovorí Gregor.
Podľa Klubu 500 bude jednou z ďalších úloh do budúcnosti spracovanie stratégie podpory priemyslu na nasledujúcich 20 rokov a to aj prostredníctvom podpory vedy, výskumu a inovácií tak, aby podniky nestratili svoju pozíciu na európskych a svetových trhoch. „V súčasnosti je totiž tejto otázke zo strany politikov venovaná minimálna pozornosť. Konkurencieschopnosť vo svojej podstate znamená dostatok pracovných príležitostí, znižovanie nezamestnanosti a v konečnom dôsledku napĺňanie štátneho rozpočtu,“ hovorí Gregor