Médium: Hospodárske noviny, Dátum: 18.10.2018
Autor: Tibor Gregor
Máme piate najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie spomedzi štátov EÚ.
Pred pár dňami som si na stránkach HN prečítal komentár Slovensku hrozí plán B, ktorý opisoval slovenskú realitu z pohľadu zamestnávateľov. Smutný opis situácie človeka z praxe je až zarážajúco presný a opisované provizórium v našej ekonomike môže byť prekvapivo blízko.
Na zhoršujúce sa podmienky na podnikanie upozorňujeme už dlho. Dodatočné skryté dane a odvody máme na politickom stole už pravidelne a dosahy na podniky, ktoré tvoria chrbticu nášho národného živobytia, sa počítajú v stovkách miliónov. Politici, ktorí by mali byť prirodzeným partnerom priemyslu a výrobnej sféry, pritom v diskusii o prerozdeľovaní (cudzích) peňazí prestávajú byť prirodzení a aj partnerskí.
Dve merania, jedna hrozba
Slovensko už nie je krajinou s množstvom kvalifikovanej pracovnej sily či podporou nových investícií, po ktorej sa obzerá každý investor. Slovensko má, žiaľ, dnes už piate najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie spomedzi štátov EÚ, čo sa prejavilo aj v množstve zahraničných investícií, ktoré u nás práve „vďaka“ tomu neskončili. Podľa štúdie Paying Taxes 2018, každoročne publikovanej Svetovou bankou v spolupráci so spoločnosťou PwC, majú vyššie zaťaženie v Únii už iba Grécko, Rakúsko, Belgicko a Francúzsko. Štúdia ako jediná porovnáva skutočný objem peňazí, ktoré firma odvedie do štátneho rozpočtu a verejných fondov, a ako jediná pracuje s relevantnými údajmi vzorovej firmy.
Napriek tomu sa ozývajú hlasy, ktoré toto porovnávanie spochybňujú. Bývalá ministerka financií Brigita Schmögnerová v nedávnom rozhovore pre HN tvrdí, že toto porovnanie je zjednodušené a podiel daní a odvodov je potrebné porovnávať s hrubým domácim produktom.
Dovolím si však tvrdiť, že žiadna firma, ktorá podniká kdekoľvek na svete, neporovnáva svoje vlastné náklady s HDP. Faktom je však i to, že aj podľa tohto porovnania bol nárast daní na Slovensku od roku 2008 druhý najvyšší v Únii. Vyberte si. Navyše, nepamätáme si žiadne opatrenia pani exministerky, ktoré by navrhla na posilnenie konkurencieschopnosti priemyslu.
Náš hokejový príbeh
Ekonomika dnes šliape naplno. Štátny rozpočet sa darí plniť nad očakávania aj vďaka podnikateľom a ich zamestnancom. Zamestnávatelia sú však „vďaka“ stále novým odvodom pripravení o možnosť ďalšieho rozvoja a investícií a ich konkurencieschopnosť v medzinárodnom meradle sa oslabuje. Príbeh podobný nášmu hokeju. Rozumná vláda by mala využiť súčasnú situáciu a vytvárať podmienky, ktoré zabezpečia ďalší rast slovenskej ekonomiky, pretože zlaté časy nikdy netrvajú večne. Ak sa štát nespamätá, nezačne vytvárať podmienky pre podnikateľov, ktorí zamestnávajú množstvo ľudí, dôsledky budú také vážne, že ani vláda, ani priemysel nebudú schopné zabrániť stratám tisícov pracovných miest. Ak sa Slovensko nezačne vážne zaoberať svojou konkurencieschopnosťou, vytváraním podmienok na využitie výsledkov vedy, výskumu a inovácií, hrnie sa do problémov. Slovensko je malá krajina a môže zostať malou, úspešnou krajinou so vzdelanými ľuďmi s vysokou životnou úrovňou.
Presúvanie výroby za lepšími podmienkami totiž nie je nič výnimočné a aj Slovensko z toho v minulosti profitovalo. Pustíme z rúk našu výhodu a pošleme ju ďalej na východ?