Slovensko by malo prehodnotiť učebné osnovy a viac sa zamerať na rozvoj zručností, ktoré budú žiaci a študenti potrebovať pri práci. Podľa rebríčka Global Competitive Index 2020 naša krajina v tejto oblasti výrazne zaostáva za väčšinou krajín západnej Európy i za Čínou či USA. Investície do rozvoja zručností a prepojenie teoretických vedomostí s potrebami praxe … Pokračovať
Jeden Slovák vyprodukuje oveľa menej látok znečisťujúcich ovzdušie ako jeden Čech či Poliak. Slovensko zároveň produkuje menej emisií, ako je priemer krajín V4. V podiele množstva emisií na obyvateľa (93.52 kg) nie sme podstatne horší ako Rakúsko (90,56 kg), ktoré je považované za zelenú krajinu. Napriek tomu chce ministerstvo životného prostredia enormne zvýšiť poplatky za … Pokračovať
Znižovanie uhlíkovej stopy a zmierňovanie klimatických zmien patrí dnes medzi kľúčové témy naprieč všetkými krajinami, Slovensko nevynímajúc. Pokiaľ ide o objem emisií skleníkových plynov na obyvateľa, štatistiky ukazujú, že Slovensko si vedie dobre. Produkujeme menej skleníkových plynov ako napríklad Česko či Rakúsko a sme na tom lepšie aj v porovnaní s priemerom emisií v krajinách … Pokračovať
Podľa posledných dostupných údajov z Eurostatu vynakladalo Slovensko ešte pred vypuknutím pandémie na preventívnu zdravotnú starostlivosť len 0,8 % z celkového balíka určeného na výdavky pre oblasť zdravotníctva. To je len 28 % z toho, čo v priemere dávajú do tejto oblasti krajiny EÚ. V oblasti investícií do zdravotnej prevencie bola naša krajina najslabšia aj … Pokračovať
Objem štátnej pomoci, ktorý vyčlenila slovenská vláda na boj s dôsledkami koronakrízy, výrazne zaostáva za západnými krajinami. Kým napríklad Nemecko alokovalo približne 14 370 eur na občana, Taliansko viac ako 7000 eur a susedné Rakúsko viac ako 4200 eur, na Slovensku predstavuje výška štátnej pomoci na jedného obyvateľa len 916 eur! Dokonca aj v porovnaní … Pokračovať
Index ľudského šťastia na Slovensku je pod priemerom krajín EÚ. Slováci boli podľa posledného rebríčka až na sedemnástom mieste spomedzi krajín Európskej únie. Index ľudského šťastia hodnotí pozitívne a negatívne pocity ľudí a berie do úvahy faktory ako HDP na obyvateľa, sociálnu podporu, slobodu rozhodovania či počet rokov zdravého života. Rok 2020 sa zrejme nezapíše … Pokračovať
Slovensko podľa Globálneho indexu konkurencieschopnosti talentov 2020 stagnuje v schopnosti prilákať a udržať si talenty. Za posledných 6 rokov pokleslo z 27. na 39. priečku spomedzi 132 hodnotených krajín sveta. V obzvlášť nelichotivej situácii sa nachádza hlavné mesto Bratislava, ktoré sa spomedzi 155 hodnotených miest v rámci 132 krajín umiestnilo až na 95. mieste, s … Pokračovať
V investíciách do zdravotníctva Slovensko výrazne zaostáva za väčšinou západných štátov, ale aj za priemerom OECD. Kým najrozvinutejšie krajiny sveta investujú do prístrojového vybavenia či majetku nemocníc 5,6 % v rámci svojich výdavkov, na Slovensku je to len 4,3 %. Podpisuje sa to tak na prístrojovom vybavení, ako aj na počte lôžok. Kým napríklad Nemecko … Pokračovať
Každý piaty slovenský vysokoškolák odchádza študovať do zahraničia a tento podiel z roka na rok rastie. Kým v roku 2015 si vybralo vysokú školu v zahraničí 14,5% našich študentov, v roku 2018 (posledný dostupný údaj) ich už bolo 19,2%. Slovensko je tak v rámci OECD krajinou s druhým najvyšším podielom vysokoškolákov študujúcich v cudzine. Žiaľ, … Pokračovať
Priemerná mzda na Slovensku rástla v posledných rokoch rýchlejšie ako produktivita práce. Pre konkurencieschopnosť nášho priemyslu to nie je dobrá správa, o to viac, ak vezmeme do úvahy, že priemyselná produkcia na Slovensku za 9 mesiacov tohto roka klesla medziročne o 12,7 %, pričom priemerná mzda za rovnaké obdobie mala stúpajúcu tendenciu. V krízových rokoch … Pokračovať