Výzva vláde a odborom, aby akceptovali návrh zamestnávateľov na jej zmrazenie
Klub 500 vyzýva vládu a Konfederáciu odborových zväzov, ako členov Tripartity, aby akceptovali návrh zamestnávateľov na zmrazenie minimálnej mzdy. V súčasnom stave reálneho poklesu svetovej a slovenskej ekonomiky, ktorá sa podľa Národnej banky Slovenska na svoju predkrízovú úroveň dostane najskôr v roku 2022, by bolo zvýšenie minimálnej mzdy vrcholne nezodpovedné. Ak navyše Slovensko zostane jedinou krajinou na svete, v ktorej sa výška príplatkov za prácu odvíja od minimálnej mzdy, pre slovenský priemysel, ktorý utrpel veľké škody v dôsledku pandémie koronavírusu, by to bola dvojitá rana pod pás.
Minister práce predložil návrh, podľa ktorého by minimálna mzda mala od januára stúpnuť zo súčasných 580 na 620 eur. Slovenskí zamestnávatelia združení v Klube 500 majú za to, že v čase, keď podniky čelia najväčšej kríze od II. svetovej vojny, nie je na zvyšovanie minimálnej mzdy priestor. „Slovenská ekonomika je v kríze a v takejto situácii by bolo navyšovanie minimálnej mzdy vrcholne nezodpovedné. Dokedy budú o nás rozhodovať tí, ktorí nenapĺňajú štátny rozpočet?“, pýta sa predseda Klubu 500 Vladimír Soták. Export aj import sa na Slovensku medziročne prepadli o približne 40 %. Mnohé podniky museli kvôli rozsiahlym obmedzeniam pristúpiť k výrazným škrtom, vrátane redukcie počtu pracovných miest. Priemyslu a službám sa ani po uvoľnení obmedzení nepodarilo úplne spamätať, a to ani napriek príspevkom od štátu, ktoré sú podľa zamestnávateľov nedostatočné.
Klub 500 ďalej upozorňuje, že ak ostanú na minimálnu mzdu naviazané príplatky, pre priemysel môže mať toto navýšenie v čase krízy fatálne následky: „Prostredníctvom minimálnej mzdy sa zvýšia mzdové tarify všetkých tarifných zamestnancov a zvýšia sa aj príplatky za prácu cez víkend, v noci a počas sviatkov. Slovensko, ako jediná krajina na svete, odvodzuje výšku týchto príplatkov od minimálnej mzdy,“ hovorí výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
„Celý systém zvyšovania minimálnej mzdy na základe priemernej mzdy je scestný, nakoľko už dnes je podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde jeden z najvyšších v krajinách Európskej únie. Môžeme potom stanoviť, že všetci budú zarábať rovnako, bez ohľadu na vzdelanie a zodpovednosť“ prízvukuje Vladimír Soták. Podľa údajov Eurostatu bol podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde na Slovensku v roku 2019 na úrovni 47 %, v Českej republike 40 % a v Nemecku 36 %.
Zvýšením minimálnej mzdy vzrastú podnikom náklady o desiatky či stovky tisíc eur. A to si slovenský priemysel podľa Klubu 500 v dobe ekonomickej krízy nemôže dovoliť: „Prepočítaný priemerný dopad zvýšenia minimálnej mzdy na 620 eur na podnik v nepretržitej prevádzke zamestnávajúci 1 000 zamestnancov, ktorý nezamestnáva žiadneho zamestnanca na minimálnu mzdu, ani súčasnú, ani navrhovanú, predstavuje zvýšenie ročných nákladov o viac ako 600 tisíc eur. V súčasnom období je to pre priemysel likvidačné,“ upozorňuje Tibor Gregor.
Aby podniky prežili a udržali zamestnanosť, navrhujú zamestnávatelia združení v Klube 500 nasledujúce opatrenia: „Navrhujeme stanoviť výšku minimálnej mzdy na rok 2021 na úroveň roku 2020, alebo odpojiť výpočet výšky príplatkov od minimálnej mzdy a zrušiť koeficienty minimálnych mzdových nárokov podľa náročnosti práce. Ak má minimálna mzda reálne pomôcť nízkopríjmovým zamestnancom, nielen štátu, štát by mal úmerne zvýšiť nezdaniteľnú časť základu dane na úroveň minimálnej mzdy,“ dodal výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
Minimálna mzda ako veličina je prepojená na ďalších 42 zákonov a vyhlášok, ktoré priamo zvyšujú náklady podnikov. Minimálnu mzdu pritom podľa medializovaných informácií zarába viac ako 100 tisíc zamestnancov, z ktorých drvivá väčšina sú verejní a štátni zamestnanci. Inými slovami, na vyššie odvody štátnych zamestnancov sa zložia opäť priemyselné podniky a všetci občania Slovenska.